Bývalý poľnohospodársky komisár zastáva GMO

Geneticky modifikované organizmy môžu byť odpoveďou na riziká, ktoré so sebou prinášajú klimatické zmeny, tvrdí bývalý komisár pre poľnohospodárstvo, Franz Fischler.

Technológia genetickej modifikácie dokáže poľnohospodárom umožniť pestovať plodiny aj v oblastiach, ktoré budú negatívne zasiahnuté klimatickými zmenami. Súčasne je možné GMO organizmy použiť aj pri výrobe biopalív, ktorých používaním sa dajú klimatické zmeny utlmiť, myslí si Franz Fischler, bývalý člen Európskej komisie zodpovedný za poľnohospodárstvo.

“Potrebujeme modernú sústavu politík, ktoré našim farmárom umožnia uspokojiť svetový dopyt po potravinách environmentálne udržateľným spôsobom”, povedal Fischler na fóre o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ (27. marec 2008).

Bývalý komisár si myslí, že výlučne trhové riešenia poľnohospodárskych problémov nevedú k bezpečnosti životného prostredia: “Účastníci konferencie uznali zlyhania trhu s ohľadom na potravinovú a environmentálnu bezpečnosť”.

Jednou z najdiskutovanejších otázok o GMO je dôvera spotrebiteľa. Fischler, ktorý je predsedom nadácie RISE, tvrdí:

  • Aby spotrebitelia začali dôverovať GMO produktom, najskôr im treba ukázať, aké výhody by pre nich znamenali. "Pokiaľ nebudeme schopní spotrebiteľom predstaviť benefit, ich spotrebiteľské správania sa nezmení".
  • Poľnohospodárstvo musí predstaviť aj iné plodiny než tie, ktoré sú určené na priamu konzumáciu. V tomto smere by pre technológiu genetickej modifikácie mohli byť príležitosťou plodiny na výrobu biopalív.
  • Výzvou sú aj klimatické zmeny. Mnohé súčasné rastliny nie sú schopné prispôsobiť sa zmenenému podnebiu. Aby poľnohospodári v meniacich sa podnebiach prežili, musia začať pestovať GMO, ktoré by boli odolné napríklad voči suchám a dokázali by zniesť viaceré ďalšie nedostatky prostredia.

Fischlerove názory podporila švajčiarska spoločnosť Syngenta, ktorá podniká v oblasti GMO a sponzorovala uskutočnenie diskusie. John Atkin, prevádzkový riaditeľ, povedal: “Do roku 2030 budeme potrebovať o 50% viac potravín. Je to o dve miliardy viac ľudí a úst, ktoré bude potrebné kŕmiť lepšou stravou. Technológia môže nesmierne prispieť k odpovedaniu na výzvy potravinovej bezpečnosti. Preto je dôležité ukázať, čo môže technológia urobiť, a načrtnúť výsledky [sadenia] lepších semien, [používania] lepších chemikálií a lepších priemyselných hnojív”.

Napriek niekoľkým pozitívnym hodnoteniam Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) nemá 27 členských krajín jednotný názor na GMO. Niektoré krajiny sa rozhodli nepovoliť obchodovanie s takýmito produktmi.

Spornou je napríklad GMO kukurica vyvinutá americkou spoločnosťou Monsanto. Produkt s označením MON810 zakázalo v Európe už šesť krajín (Francúzsko, Poľsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Grécko). Vydanie zákazu zvažuje aj Rumunsko (EurActiv 28/03/08).

REKLAMA

REKLAMA