Cezhraničná zdravotná starostlivosť len so súhlasom

Pred tým, ako bude pacient môcť hľadať lepšiu zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte Únie, musí doma získať súhlas a tým aj záruku, že mu náklady dodatočne preplatia.

Pozadie

Zdravotníctvo je v prvom rade zodpovednosťou členských štátov. V niektorých prípadoch, ako to potvrdil aj Európsky súdny dvor (ESD) vo svojich rozsudkoch, môžu občania EÚ hľadať zdravotnú starostlivosť aj v iných členských krajinách, pričom ich náklady by malo pokrývať domáce zdravotné poistenie.

Toto je možné len v tom prípade, ak je zdravotná starostlivosť v inom štáte kvalitatívne lepšia, napríklad v prípade nezvyčajných ochorení alebo špecializovanej liečby. Sú to tiež prípady v hraničných regiónoch, kedy sa najbližšie vhodné menocničné zariadenie nachádza na území susedného štátu.

Zdravotnícke služby boli vylúčené zo smernice o službách (tzv. Bolkensteinova smernica), a to napriek spomínaným rozhodnutiam ESD, ktoré indikujú, že ide o ekonomickú aktivitu a právo Spoločenstva by sa malo vzťahovať aj na ne.

Komisa sa rozhodla, že je potrebné pripraviť celoeurópsky rámec, ktorý by upravoval prístup k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Podľa údajov exekutívy EÚ, súčasný objem cezhraničnej mobility pacientov predstavuje 1 % (10 miliárd eur) z celkového objemu verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť v dvedsaťsedmičke (1000 miliárd eur).

Otázky

Komisia predstavila nový návrh úpravy cezhraničnej starostlivosti v EÚ 2. júla. Hlavnými cieľmi smernice je

  • vyjasniť, aké práva maju pacienti, ktorí hľadajú zdravotnú starostlivosť v inom členkom štáte EÚ
  • dať ľudom záruky pokiaľ ide o bezpečnosť a kvalitu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
  • pomôcť členským štátom lepšie spolupracovať v oblasti zdravotníctva

Návrh smernice ako je dnes nastavený, by dal pacientom právo hľadať ambulantnú zdravotnú starostlivosť, ako napríklad dentálnu starostlivosť či konzultácie s očným lekárom bez predchádzajúceho súhlasu. Pacient bude musieť za takéto služby zaplatiť a následne žiadať o preplatenie svojich nákladov doma, za predpokladu, že sa takáto starostlivosť v domovskom štáte uhrádza.

V prípade nemocničnej starostlivosti, ktorá podľa definície Komisie vyžadzuje aspoň jednu noc hospitalizácie, členské štáty budú mať právo vopred schvaľovať či daný zákrok v zahraniční preplatia. Podmienkou bude, aby sa daný zákrok preplácal aj doma a budú tiež brať do úvahy mieru odlivu pacientov, únosnosť pre rozpočet zdravotníctva alebo pre kapacitu nemocníc.

V predošlom návrhu povinnosť žiadať vopred doma o povolenie pre pacientov neexistovala ani pre nemocničnú ani pre ambulantnú starostlivosť. Komisia ale dospela k názoru, že takto postavený návh by nezískal podporu Parlamentu ani Rady EÚ.

Smernica od členských štátov žiada, aby vytvorili národné kontaktné centrá pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ktoré by obyvateľom poskytli informácie o ich právach hľadať pomoc u lekárov v celej Únii. Legislatíva tiež zakazuje diskrimináciu v poskytovaní starostlivosti na základe štátnej príslušnosti pacienta.

Pokiaľ ide o posilnenie spolupráce medzi zdravotnými systémami európskej 27-čky, text smernice navrhuje vzájomné uznávanie receptov a vytvorenie európskej referenčnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Od členských krajín sa očakáva, že budú napredovať v spolupráci v oblasti eHealth ako aj to, že zaistia interoperabilitu informačných a komunikačných technológií v zdravotníctve.

REKLAMA

REKLAMA