Cezhraničná zdravotná starostlivosť – úloha pre novú Komisiu?

Európska komisia sa vraj snaží oddialiť predloženie návrhu smernice o cezhraničných zdravotníckych službách až do vymenovania novej Komisie, hovorí zdroj EurActiv-u. Údajne sa chce vyhnúť politicky citlivej otázke v dobe prebiehajúcej ratifikácie novej zmluvy EÚ.

Pozadie

Zdravotnícke systémy sú v prvom rade zodpovednosťou členských štátov. V niektorých prípadoch však Európsky súdny dvor vo svojích rozsudkoch uvádza, že občania EÚ môžu vyhľadávať zdravotnú starostlivosť, ktorá bude pokrytá domácim zdravotným poistením, aj v iných členských štátoch EÚ.

Za istých okolností môže byť lepšia zdravotná starostlivosť poskytnutá v inom členskom štáte, napríklad ak ide o zvláštne ochorenie alebo špecializovanú liečbu. V hraničných regiónoch sa môže najbližšie zdravotnícke zariadenie nachádzať v susednej krajine.

Zdravotnícke šlužby boli vyňaté zo smernice o službách v rámci vnútorného trhu (tzv. Bolkensteinova smernica). Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora však hovoria, že ich treba považovať za ekonomickú aktivitu a vzťahuje sa na nich právo Spoločenstva.

Komisia sa rozhodla vniesť do problému viac svetla a právnej istoty a chcela podporiť spoluprácu medzi národnými zdravotnými systémami. Na jeseň 2006 začali prípravy na rámcovej smernici o cezhraničnom prístupe k zdravotníckej starostlivosti.

Otázky

Návrh smernice bol zmietnutý zo stola 19. decembra 2007 v dôsledku sporov v samotnej Komisii a tvrdej kritiky z radov europoslancov.

Viaceré kabinety komisárov mali k návrhu výhrady, vrátane Margot Wallström, podpredsedníčky Komise zodpovednej za medziinštitucionálne vzťahy. Podľa jej hovorcu nemal návrh dostatočnú podporu Rady a Parlamentu na to, aby bol v konečnom dôsledku prijatý.

Wallström verí, že návrh by mal byť výsledkom dôkladnejšieho zváženia všetkých aspektov, najmä systému preplácania nákladov a jeho dôsledkov, uviedol komisárkyn hovorca Joseph Hennon. Podľa neho bola Komisa požiadaná, aby návrh prepracovala.

Nemenovaný zástupca organizácie lekárov, zaintersovanej v tomto probléme, súhlasí s Wallström. Tvrdí, že „odhad dopadov návrhu nie je reálny, pretože dopady sa predvídať nedajú. Okrem toho nám musí byť jasné, že návrh, tak ako v súčasnosti stojí zvýši nerovnosť medzi bohatými a chudobnými, pretože nie každý si môže dovoliť zaplatiť za liečbu vopred a potom čakať na preplatenie.“

„Je to tiež otázka rozdielov medzi bohatými a chudobnými členskými štátmi“, dodáva zástupca organizácie. Náklady na zdravotnú starostlivosť sa v každej krajine rôznia, takže by mohlo byť ľahšie pre bohatšie krajiny preplatiť lacnejšiu liečbu v chudobnejších krajinách, než pre chudobné krajiny preplatiť liečbu ich občanov, ktorí vycestujú za drahšou liečbou do bohatých krajín.

Druhým dôvodom, prečo smernica vzbudzuje obavy je, že by mohla byť považovaná za „druhú Bolkensteinovu smernicu“ a to v politicky citlivom čase, v období ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy.

„Preto chce predseda Komisie Barroso odložiť návrh smernice“, povedal pre EurActiv ďalší zdroj. Dodáva, že publikovanie „interpretačného oznámenia“ by mohlo pomôcť odložiť legislatívny návrh až pre ďalšiu Komisiu.

Zdroj z diplomatických kruhov priznal, že návrh je „politicky citlivá otázka“ a do istej miery podobná Bolkensteinovej smernici, ktorá v roku 2005 viedla k pouličným protestom. „Niektorí ale len zneužívajú návrh ako politickú páku a zveličujú hrozby. Smernica nie je o liberalizácii zdrvotníckych služieb, ale upravuje pravidlá, za akých môžu byť ľudom  legitímne preplatené náklady na zdravotnú strarostlivosť v zahraničí“, tvdrí diplomat. Myslí si, že Komisa mala byť od začiatku menej tajnostkárska, pokiaľ ide o návrh smernice a mala ho zverejniť skôr, čím by dala zárpveň priestor na diskusiu.

Väčšina členských štátov podporuje myšlienku rámcovej smernice, trvajú však na tom, aby obsahovala jasné podmienky. Švédsko je jednou z krajín, ktoré podporujú návrh Komisie a zaujalo tak opačný názor ako švédska komisárka Walström. Postoj komisárky si v krajine vyslúžil kritiku.

Komisia by mohla vyňať väčšinu sporných bodov ako je systém preplácania a ponúknuť materiál vo forme oznámenia. Zdroj EurActiv-u však hovorí, že by to „kompletne vyprázdnilo smernicu od jej podstaty“.

Podľa hovorkyne Komisie, je návrh pripravený na publikovanie na „začiatku roka 2008.“

Pozície

Predseda strany európskych socialistov Poul Nyrup Rasmussen, varoval, že v prídade že Komisia predstaví smernicu v súčasnej podobe, „vytvorí politický chaos v niektorých členských krajinách vo veľmi citlivom období – počas prebiehajúcej ratifikácie Lisabonskej zmluvy a kampane pre voľby do Európskeho parlamentu v 2009“.

„Ide o práva pacientov. Pacienti by mali mať nárok na liečbu v inom štáe EÚ ak je to potrebné, bez strachu z nákladov, bezpečnosti a kvality. Nech hovoria Socialisti hocičo, nebude to Bolkensteinova smernica II.“, vyhlásil europoslanec za Alianciu liberálov (ALDE) Jules Maaten. Jeho stranícky kolega Graham Watson povedal, že tvdenie, že „legislatíva nabude môcť byť dokončená do konca nášho mandátu v roku 2009 je len slabou výhovorkou pre nečinnosť.“

Andreas Schwab (EPP-ED) kritzoval Komisiu za „netrasparentnú a zavádzajúcu komunikačnú politiku vo vzťahu k smernicici: „Je neštastné pre Európu a dôveryhodnosť európskych inštitúcií vo všeobecnosti, ak sa nedá veriť vyjadreniam Komisie“, povedal Schwab.

Slovenská poslankyňa EP Irena Belohorská (NI) v pléne EP uviedla, že bez zabezpečenia prístupu k zdravotníckym službám, “niet voľného pohybu osôb. Preto je našou úlohou zabezpečiť pre našich občanov prístup bez komplikovaných vyjednávaní s poisťovňami. Je to aj riešenie rovnosti práv občanov v rámci celého priestoru EU.“

Posledné a ďalšie kroky

  • 19. decembra 2007 sa Komisia na poslednú chvíľu rozhodla pozdržať návrh smernice.
  • Komisia bola požiadaná aby návrh prepracovala
  • Nie je známy žiadny dátum zverejnenia revidovaného návrhu.

REKLAMA

REKLAMA