Dostupné zdravotníctvo v EÚ

EP minulý týždeň interpeloval Komisiu ohľadne opatrení pre bezpečnú, kvalitnú a účinnú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v EÚ a žiada, aby pacientov o ich právach dostatočne informovali.

Pozadie:

Od roku 1998 Európsky súdny dvor vydal však viacero nariadení, ktoré pacientom v EÚ umožňujú slobodu pri vyhľadávaní lekárskej liečby a starostlivosti v ktoromkoľvek štáte Únie. Tieto rozhodnutia riešili problém týkajúci sa práva pacientov vyhľadať zdravotnú starostlivosť v zahraničí a uplatňovať si následne náhradu nákladov vo svojej príslušnej zdravotnej poisťovni.

Po vstupe SR do EÚ začal platiť pre Slovákov Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP), ktorý nahradil pôvodný “formulár”. Jeho výhody oproti komerčnej poistke sú v tom, že nárok rozsahu zdravotnej starostlivosti nie je obmedzený maximálnou finančnou čiastkou, neobmedzuje sa na choroby vyskytujúce sa u poistenca po prvý raz pri pobyte v inom členskom štáte a vzťahuje sa aj na chronické ochorenia. Poskytovatelia napojení na verejný systém zdravotného poistenia v iných členských krajinách sú povinní nárok na základe EPZP uznávať. Nárok je vo väčšine prípadov uplatniteľný aj v prípade, že sa vyskytne pri rizikovej činnosti alebo pri výkone niektorých pracovných činností (napr. u vyslaných pracovníkov, vodičov medzinárodnej dopravy, brigádnikov bez poistenia v inom ČŠ a pod.). Nevýhody sú v tom, že nárok na základe EPZP nekryje náklady za spoluúčasť poistenca, nekryje náklady za prevoz do SR, repatriáciu a náklady pri ošetrení v zdravotníckom zariadení a u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí nie sú napojení na miestny systém verejného zdravotného poistenia.

Predpisy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti sú odlišné v každej krajine EÚ a pri schvaľovaní Smernice o službách boli zdravotnícke služby z jej pôsobnosti vylúčené. EP sa preto domnieva, že je čas na zavedenie legislatívneho rámca, ktorý by túto situáciu doriešil.

Európska komisia v tejto súvislosti začala v septembri verejné vypočutie, ktoré skončilo 31. januára 2007k tejto problematike.

Otázky:

Poslanci v uznesení preto načrtli oblasti, na ktoré by sa v tomto návrhu európskej legislatívy rozhodne nemalo zabudnúť.  Považujú za potrebné vytvoriť právny rámec v oblasti zdravotníctva medzi členskými krajinami EÚ, ktorý by pacientom “čo najlepšie zaručil včasný prístup k náležitej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti”. Podľa europoslancov by to bol totiž najlepší spôsob, ako zabezpečiť právnu istotu pre pacientov, pre národné zdravotné poisťovne, aj pre súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a zároveň tiež najlepší postup pre urýchlenie prístupu k liečbe. Aspekty cezhraničnej zdravotnej starostlivosti pritom zahŕňajú tak mobilitu pacientov, ako aj mobilitu zdravotníckych pracovníkov.

Podľa poslancov je dôležité zabezpečenie právnej istoty pri úhrade nákladov, ktoré im vznikli pri využívaní zdravotnej starostlivosti v inej členskej krajine, a zdôraznili potrebu ujasniť postupy a podmienky v tejto oblasti. Za rovnako dôležitú tému označil Parlament aj potrebu “za každých okolností zaistiť bezpečnosť pacienta bez ohľadu na to, kde a ako sa zdravotná starostlivosť poskytuje”.  Poslanci preto považujú za potrebné vytvoriť napr. mechanizmus odvolávania sa proti nesprávnemu postupu a vyzývajú členské štáty, aby pre pacientov zaviedli “jednotné poradenské miesto” pre podávanie ich sťažností. Parlament zároveň vyzval Európsku komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť informovaniu pacientov o ich právach a povinnostiach.

Pozície:

Podľa komisára pre zdravie Markosa Kyprianou by mala Komisia navrhnúť prvé opatrenia vymedzujúce cezhraničnú zdravotnú starostlivosť na konci tohto roka. Podľa hrubého zhodnotenia viac ako 270 návrhov od rôznych aktérov sa ukazuje potreba spoločného postupu Spoločenstva pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Irena Belohorská (NI, SR) v rozprave označila oznámenie Komisie v oblasti zdravotníckych služieb za neuspokojivé, keďže tvrdo obhajuje pozíciu, že zdravotnícke služby sa majú riadiť princípmi slobodného pohybu tovaru. V tejto súvislosti zdôraznila, že pacienti nie sú totožní s tovarom, a že zdravotnícky personál nie je totožný s ostatnými poskytovateľmi služieb. Za tento princíp sa Európsky parlament podľa jej slov zasadil už vtedy, keď boli zdravotnícke služby vyňaté zo Smernice o službách.

“Napriek tomu, že cezhraničná zdravotnícka starostlivosť predstavuje len približne jedno percento, oznámenie Komisie sa sústreďuje na mobilitu pacientov, preplácanie úkonov, atď. Treba si však uvedomiť, že pacient nie je živnostník a nehľadá zdravotnú starostlivosť kvôli tomu, aby ušetril, ale najmä kvôli tomu, že mu nemôže byť poskytnutá doma”, uviedla. Jediným právnym základom pre poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti preto podľa nej nemôže byť článok 95, ktorý upravuje slobodný pohyb tovaru. Ako právny základ budúcej smernice alebo nariadenia ho označila za “absolútne neakceptovateľný”.

Komisia by sa podľa Ireny Belohorskej mala zamerať tiež na iné problémy, napríklad na príčiny toho, “prečo je úmrtnosť na rakovinu čreva o 40 % vyššia na Slovensku ako vo Švédsku”, či na to, ako môže EÚ prispieť ku zlepšeniu kvality zdravotníckych služieb a efektívnejšie použiť prostriedky zo štrukturálnych fondov na zdravotnícke účely. Upozornila aj na skutočnosť, že vo východnej Európe sa začínajú vytvárať tzv. “biele diery” ako dôsledok nedostatku zdravotníckych pracovníkov.

“Želám si, aby sa pacienti vedeli spojiť so zdravotníckym personálom a presadiť zmeny tak efektívne, ako to vedia napríklad poľnohospodári, aby konečne profitovali nielen farmári a dobytok, ale aj ľudia – pacienti”, uviedla v závere svojho príspevku.

John Bowis (EPP-ED/Spojené kráľovstvo) vraví, že tu nejde o paniku a netýka sa to obrovských čísel (pacientov). Väčšina obyvateľov uprednostňuje miestne podmienky, okrem iného sú tu jazykové bariéry, ktoré sú prekážkou ďalekom cestovaní. Iba v prípade, že sa čaká pridloho na zdravotnú starostlivosť, rastie záujem o cezhraničné ošetrenie. Preferoval by, aby miestne  služby sa zlepšili a nebolo potrebné cestovať za lekárom do zahraničia. Podľa Neho sa nejedná o paneurópske zdravotníctvo, ale o nové práva pre pacientov, ktorými sa vyhnú zlým a neadekvátnym službám na národnej a miestnej úrovni. Pýta sa o tom, ako sa budú poskytovať zdravotnícke informácie o pacientoch, ako sa budú zúčtovávať služby medzi eurozónov  a ostatnými členskými štátmi, ako sa prepoja odlišné systémy.

Podľa Lindy McAvan (PES, Spojené kráľovstvo) je pre socialistov táto diskusia extrémne dôležitá. Považujú zdravotníctvo za základný pilier sociálneho modelu Európy a podčiarkujú hodnoty tohto modelu, ako sú univerzálnosť, prístup k dobrej a kvalitnej starostlivosti, rovnosť a solidarita, istota, že služby sú poskytované podľa potrieb a nie podľa možnosti platby.

Ďalší vývoj:

    • jar 2007: očakáva sa správa Komisie o priebehu verejného vypočutia, ktoré skončilo 31. januára 2007
    • do konca 2007: Komisár Kyprianou predloží legislatívny rámec ohľadne poskytovania zdravotníckych služieb v zahraničí

    REKLAMA

    REKLAMA