Duševné choroby ničia Európanov

Duševnou chorobou trpí aspoň raz počas života štvrtina Európanov. Tento fakt predstavuje výzvu pre politiky verejného zdravia v EÚ, preto vychádzajúc zo Zelenej knihy Komisia predstavila Pakt za duševné zdravie.

Odhady hovoria, že každý rok prežije 11 % Európanov niektorú z foriem duševnej choroby. Každý štvrtý človek zažije duševnú chorobu na vlastnej koži aspoň raz za život.

Európska únia predstavila minulý týždeň Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu. Na konferencii v Bruseli ho uviedla do života eurokomisárka pre zdravie Androulla Vassiliou, ktorá prítomným povedala: “Dnes sme v Európe otvorene prehovorili o ničivom vplyve duševných chorôb na spoločnosť. Tento pakt je symbolom odhodlania v celej Európe chopiť sa tejto výzvy a uskutočniť kroky v rôznych oblastiach, za ktoré sme zodpovední v rámci sektorov zdravia, vzdelávania a práce. Je potrebné, aby sme konali spoločne, lebo duševné zdravie sa týka nás všetkých.”

Duševné poruchy nezriedka vedú k samovraždám a mnohonásobne väčšiemu počtu pokusov o samovraždy. Dobrovoľné ukončenie života je s takmer 60 tisícmi prípadmi ročne v Európe najčastejšou príčinou predčasných úmrtí, čím predbehlo aj dopravné nehody.

Podstata najnovšej iniciatívy EÚ v oblasti duševného zdravia sa sústredí na

  • prevenciu samovrážd a depresií,
  • duševné zdravie mladých ľudí a výchovu,
  • duševné zdravie v pracovnom prostredí,
  • duševné zdravie starších ľudí,
  • boj proti stigmatizácii a sociálnemu vylúčeniu.

Naprieč členskými krajinymi sa politiky v oblasti duševného zdravia pochopiteľne rôznia. Niektoré členské štáty stoja napríklad v počte samovrážd na popredných miestach pomyselného svetového rebríčka (Lotyšsko, Maďarsko, Slovinsko), zatiaľ čo iné sa zaraďujú na koniec (Cyprus, Malta). Až 90 % samovrážd súvisí s duševnými poruchami. 

Na základe údajov z južných a západných členských štátov EÚ sa závažná depresia s celoživotným výskytom objavuje u 9 % dospelých Európanov a 17 % dospelých Európaniek. Na konferencii vystúpil aj bývalý nórsky minister Kjell Magne Bodevik a hovoril o svojej vlastnej skúsenosti s depresiou počas obdobia kedy stále v čele nórskej vlády.

Z hospodárskeho hľadiska sa náklady súvisiace s depresiami v EÚ v roku 2004 odhadovali na 235 EUR na obyvateľa. Hoci sú náklady zdravotných systémov značmé, v EÚ vzniká väčšina nákladov mimo sektora zdravotníctva, a to najmä v dôsledku neprítomnosti v práci, práceneschopnosti a predčasného odchodu do dôchodku.

Európska komisia ešte v roku 2005 prijala Zelenú knihu: Zlepšovanie duševného zdravia obyvateľstva. Európsky parlament k nej následne v roku 2006 schválil uznesenie, v ktorom zdôrazňuje potrebu skvalitniť európske služby v tejto oblasti. Europoslankyňa Irena Belohorská vtedy upozornila na súvis medzi zmenami pracovných podmienok, tempa práce, zvyšujúcich sa pracovných nárokov a z toho vypývajúciceho stresu s duševnými poruchami.

“Štáty strednej a východnej Európy a medzi nimi aj Slovensko prešlo veľkými zmenami, a meniace sa pracovné podmienky, zvyklosti a pracovné návyky, ktoré si museli osvojiť podľa vzoru západnej Európy, museli zvládnuť neobyčajne rýchlo, čo negatívne vplývalo hlavne na zamestnancov v stredom a vyššom veku. Navyše tieto krajiny trpia vysokou nezamestnanosťou, ktorá má takisto vplyv na zhoršené mentálne zdravie”, uviedla vtedy v pléne.

REKLAMA

REKLAMA