Duševné zdravie Európanov upadá

Každá štvrtý dospelý v EÚ trpí duševným ochorením, ktoré stojí EÚ až 4% HDP na strate produktivity. Podľa europoslanca Johna Bowisa by EÚ mala túto otázku riešiť v rámci svojej kompetencie v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

 

Pozadie

Podľa štúdií je každoročne takmer 27% občanov EÚ postihnutých duševnou chorobou, medzi najčastejšie patrí depresia a úzkostné poruchy. Duševné poruchy stoja európske ekonomiky každý rok až 4% HDP na strate produktivity a ďalších sociálnych nákladoch. Štúdie tiež odhadujú, že do roku 2020 bude depresia druhou najčastejšou príčinou pracovnej neschopnosti v rozvinutom svete.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), EÚ a Rada Európy v januári 2005 zorganizovali ministerskú konferenciu o duševnom zdraví.

Komisia v októbri 2005 vydala Zelenú knihu o duševnom zdraví s cieľom nájsť spôsoby riešenia problému duševných chorôb a podporovať duševné zdravie v EÚ. 31. mája 2006 vypršala lehota pre konzultácie zúčastnených strán k dokumentu.

Otázky

V posledný deň konzultácií Komisie o Zelenej knihe o duševnom zdraví bol zverejnený nový prieskum, uskutočnený britskou charitatívnou organizáciou na podporu duševného zdravia Rethink a Európskou federáciou združení rodín ľudí s duševnými poruchami (EUFAMI).

Štúdia, financovaná farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca, zbierala názory občanov s duševnou poruchou, ich zamestnávateľov a rodinných príslušníkov na to, čo by EÚ mala brať do úvahy pri formulácii svojej stratégie pre duševné zdravie.

Výsledky prieskumu upozorňujú na problém sociálneho vylúčenia, diskriminácie a stigmatizácie v súvislosti s duševnými ochoreniami, ktorý odsudzuje ľudí s duševným ochorením na izoláciu. 95% respondentov by preto chcelo lepšie pochopenie verejnosti pre duševné poruchy. Ľudia s poruchami duševného zdravia si tiež oveľa ťažšie hľadajú prácu, hoci 63% z nich uviedlo, že by pracovať chceli.

Veľká väčšina respondentov (90%) tiež volá po prístupe k liečbe s menej agresívnymi vedľajšími účinkami, ktorá by mohla výrazne zvýšiť kvalitu ich života. Negatívne vedľajšie účinky liečby zahŕňajú napríklad priberanie na váhe, potenie a sexuálnu dysfunkciu.

Pozície

Podľa hlavnej britskej charitatívnej organizácie, zaoberajúcej sa problémami duševného zdravia – Rethink, „nesmieme zabúdať že zdravie a duševná pohoda občanov ovplyvňuje bohatstvo EÚ“, pripomenul výkonný riaditeľ organizácie Cliff Prior. V stanovisku organizácie k Zelenej knihe Komisie sa uvádza, že „hospodárska prosperita v rámci EÚ do veľkej miery závisí od zdravia a šťastia jej pracovnej sily. Samotná zamestnanosť môže prispievať k poruchám duševného zdravia, pretože pracovné podmienky sú často stresujúce. Bremeno zlého duševného zdravia má vážny dopad na produktivitu pracovnej sily v krajine.“

Generálny tajomník EUFAMI (Európskej federácie združení rodín ľudí s duševnými poruchami) Kevin Jones uviedol: „EÚ a národné vlády musia spolupracovať na ukončení diskriminácie, sociálneho vylúčenia, obmedzovania ľudských práv a nedostatku financií, ktorý v súčasnosti trápi ľudí s duševnými poruchami v Európe. EÚ si pri vytváraní svojej Európskej stratégie pre duševné zdravie musí vypočuť a využívať skúsenosti z prvej ruky.“ EUFAMI odporúča Komisii, aby vypracovala nariadenia pre implementáciu iniciatív pre duševné zdravie v členských štátoch, na financovaní ktorých by sa EÚ mohla podieľať 50%.

Farmaceutická spoločnosť AstraZeneca, ktorá najnovšiu štúdiu financovala, uviedla, že v rámci a medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely v prístupe k liečbe a vyzvala Komisiu, aby navrhla kroky na vyrovnanie týchto rozdielov. Uvítala Zelenú knihu Komisie a zdôraznila potrebu vyrovnať prevenciu a napĺňanie potrieb tých, ktorí už duševnými poruchami trpia.

John Bowis, spravodajca Európskeho parlamentu pre túto otázku v reakcii uviedol, že „poruchy duševného zdravia sú najrýchlejšie sa šíriacim ochorením, ktoré postihuje každého štvrtého človeka. S problémom sa nevie vyrovnať ani jeden členský štát. Možno by sme v rámci EÚ mali zriadiť demonštratívne stránky s najlepšími skúsenosťami,“ vyhlásil. Dodal, že hoci zdravie nie je celkom v kompetencii EÚ, „ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci je”. „EÚ by mala podporovať zamestnávateľov, aby viac dbali o duševné zdravie svojich pracovníkov,” uzavrel.

Nasledujúce kroky

  • Po výsledku konzultácií o Zelenej knihe Komisia pripraví podrobnejší návrh rámca politiky EÚ pre duševné zdravie. 

REKLAMA

REKLAMA