Duševné zdravie zaujíma Úniu

EP vyzval členské štáty na spoluprácu v oblasti ochrany duševného zdravia obyvateľstva a na prijatie účinných stratégií, ktoré by mali viesť k zníženiu počtu samovrážd, najmä medzi mladými ľuďmi.

depresia, zdravotníctvo, duševné zdravie
depresia, zdravotníctvo, duševné zdravie

Pozadie

Samovraždy, stres, hektický spôsob života vplývajú na zdravotný stav Európanov. EP vyzval členské štáty na spoluprácu v oblasti ochrany duševného zdravia obyvateľstva a na prijatie účinných stratégií, ktoré by mali viesť k zníženiu počtu samovrážd, najmä medzi mladými ľuďmi.

Otázky

Každý štvrtý Európan má najmenej raz v živote vážne problémy súvisiace s duševným zdravím. Podľa odhadov trpí každoročne 18,4 milióna Európanov vo veku od 18 do 65 rokov depresiami. Asi 58.000 občanov únie spácha každý rok samovraždu, čo je viac než každoročný počet obetí dopravných nehôd, či ochorenia HIV/AIDS, a desaťnásobne viac osôb sa o samovraždu pokúsi. Európa rovnako čelí aj ďalšiemu fenoménu, ktorým je starnutie populácie. Preto je potrebný aj väčší výskum neurodegeneratívnych a iných psychiatrických chorôb u starších občanov.

Komisia ešte v roku 2005 predložila na verejnú konzultáciuZelenú knihu: Zlepšovanie duševného zdravia obyvateľstva. K stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu. Tú Komisia prijala 15. októbra 2005. Stanovila v nej tri hlavné ciele:

  • podporu duševného zdravia;
  • zlepšenie duševného zdravia obyvateľstva EÚ;
  • prevenciu duševných porúch.

Cieľové skupiny stanovené Komisiou a zahŕňajú deti, zamestnancov, staršie osoby a znevýhodnených členov spoločnosti. Správa prijatá EP konštatuje, že duševné problémy priamo alebo nepriamo ovplyvňujú všetkých obyvateľov EÚ.

Európsky parlament (EP) schválil uznesenie o duševnom zdraví, v ktorom zdôrazňuje potrebu skvalitniť európske služby v tejto oblasti. 7. septembra 2006 v Štrasburgu bola schválená správa, ktorá je reakciou na iniciatívu Komisie a jej Zelenú knihu.

Pozície

Európsky sociálny a hospodársky výbor v stanovisku z mája 2006 nepochybuje o potrebe vypracovať v oblasti duševného zdravia stratégiu, Tá by mala sa zameriavať na:

  • zlepšenie zdravotnej osvety,
  • adekvátnejšie reakcie v prípade ohrozenia zdravia,
  • zníženie nerovností v oblasti zdravia,
  • zabezpečenie vysokej úrovne sociálnej ochrany a dobrého zdravia prostredníctvom medziodvetvovej stratégie.

Ciele by mali podporiť duševné zdravie všetkých ľudí, zdôrazňovať prevenciu, zlepšiť kvalitu života ľudí so psychickými poruchami a vytvoriť informačný systém a výskumný program EÚ pre duševné zdravie. Odporúča spustenie pilotného projektu týkajúci sa vytvorenia regionálnych informačných sietí spájajúcich všetkých zainteresovaných aktérov. Osvedčené postupy na podporu sociálneho začlenenia ľudí s duševnými poruchami a ochrany ich práv by sa mala Agentúra Európskej únie pre základné práva. Dôvody významu duševného zdravia vidí výbor jednak nárastom dopytu v celej spoločnosti, nevratným vstupom pacientov a/alebo ich zástupov do hry a v nerovnováhe medzi nemocničnou, ambulantnou a sociálnou starostlivosťou

Názor Európskeho parlamentu sa dá stručne zosumarizovať takto:

  • EP poukázal na rozdiely vo výdavkoch členských krajín na ochranu duševného zdravia obyvateľstva
  • Cieľové skupiny by sa mali rozšíriť o osoby s mentálnymi ochoreniami, dlhodobo a nevyliečiteľne chorých, väzňov, etnické a menšinové skupiny, hendikepovaných, migrantov a nezamestnaných.
  • EP navrhuje prepracovať problematika rodových rozdielov a zintenzívniť výskum v tejto otázke.
  • Vyzýva reformovať „v nových členských štátoch“, v ktorých sa praktizovalo zneužívanie psychiatrie, nadmerné používanie liečiv a „neľudské postupy ako napr. klietkové postele“ zdravotníctvo.
  • Nevyhnutnosťou je vývoj liekov s menšími vedľajšími účinkami.

Eurposlankyňa Irena Belohorská (NA, SK) sa podrobne venovala téme duševného zdravia v svojom diskusnom príspevku v pléne EP. Podľa nej problém mentálneho zdravia nie je novým fenoménom a vyplýva naňho pracovné a ekonomické prostredie. Zmena pracovných podmienok a tempa práce súvisí s „teleworkingom, zvýšeným používania komunikačných technológií, zmena pracovných návykov, zvýšená mobilita – toto všetko vplýva na mentálne zdravie pracovníkov. Požiadavky na flexibilitu, vzdelanie, schopnosti zamestnancov sa zvyšujú a zamestnanci v strednom a vyššom veku nie sú schopní sa podmienkam prispôsobiť a vystavujú sa dlhodobo trvajúcemu stresu rezultujúcemu aj do mentálnych problémov“. Okrem medicínskej stránky je podľa Ireny Belohorskej potrebné vidieť aj ekonomické dôsledky zhoršeného mentálneho zdravia populácie. „Stres má za následok zníženú účasť v zamestnaní, slabšie pracovné výkony, nezainteresovanosť alebo problémy na pracovisku medzi kolegami“. Keďže problematika verejného zdravia je v rukách národných štátov a Európska únia má len obmedzené právomoci, je podľa nej nutné sústrediť sa na štáty, ktoré majú „najväčšie problémy a najmenej prostriedkov na nápravu“. Belohorská požaduje upriamiť pozornosť v problematike samovrážd okrem Severnej Európy a Veľkej Británii na nové členské štáty EÚ, keďže v piatich z nich bolo spáchaných najviac samovrážd spomedzi EÚ členov. „Štáty Strednej a Východnej Európy a medzi nimi aj Slovensko prešlo veľkými zmenami, a meniace sa pracovné podmienky, zvyklosti a pracovné návyky, ktoré si museli osvojiť podľa vzoru Západnej Európy, museli zvládnuť neobyčajne rýchlo, čo negatívne vplývalo hlavne na zamestnancov v stredom a vyššom veku. Navyše tieto krajiny trpia vysokou nezamestnanosťou, ktorá má takisto vplyv na zhoršené mentálne zdravie“. „Nestotožňuje sa s názormi, aby na boj proti tomuto problému vznikla nová agentúru. Ako ďaleko efektívnejšie riešenie vidí prispôsobenie sa už existujúcim agentúram“.

Ďalšie kroky:

Europoslanci žiadajú návrh “Smernicu o duševnom zdraví Európanov a ochrane a rešpekte občianskych a základných práv osôb trpiacich mentálnymi poruchami.”.

REKLAMA

REKLAMA