EÚ má „plné zuby“ ortuti

Európsky parlament schválil 14. marca iniciatívnu správu, ktorá sa zaoberá stratégiou EÚ týkajúcou sa využívania ortuti. Cieľom stratégie z dielne Európskej komisie je zredukovanie nepriaznivého vplyvu tejto toxickej látky na zdravie ľudí a životné prostredie.

 

Krátka správa

Stratégia o využívaní ortuti predkladá 20 krokov, ktorých cieľom je zníženie emisií ortuti a zníženie jej hodnôt v ľudskom organizme a v životnom prostredí. Schválené opatrenia zahŕňajú napríklad:

  • zavedenie úplného zákazu vývozu ortuti do roku 2010 (EÚ je v súčasnosti jej najväčším svetovým vývozcom)

  • obmedzenie jej používania v meracích a kontrolných prístrojoch, vrátane teplomerov

  • nahrádzanie jej využitia vo všetkých prípadoch, kde existujú vhodné alternatívy

Experti a lekári sa zhodujú na tom, že ortuť je toxická látka, ktorá negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie, čo sa prejavuje najmä poškodzovaním mozgu a pľúc. Keďže ortuť pôsobí dlhodobo a v prostredí sa môže zmeniť na metylortuť – najtoxickejšiu formu, ktorá ľahko preniká placentovou a hematoencefalitickou bariérou a môže poškodiť vyvíjajúci sa mozog, zvlášť nebezpečné je jej pôsobenie na tehotné ženy a malé deti.

Do organizmu sa najčastejšie dostáva inhaláciou ortuťovej pary napr. z amalgámových zubných výplní. Ortuťové pary sa teda do tela dostanú sliznicami a pľúcami a ukladajú sa v centrálnom nervovom systéme, ako aj v obličkách, kde rozvíjajú svoje toxické pôsobenie.

Schválená správa liberálneho cyperského poslanca Mariosa Matsakisa zároveň podporuje návrh Komisie, aby skupina odborníkov posúdila riziká súvisiace s používaním ortuti v zubných amalgámoch a nalieha, aby Komisia zároveň prijala opatrenia na zabezpečenie riadneho zaobchádzania so zubným odpadom.

Podľa nedávnych zistení Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín však môže škodlivý účinok ortuti pochádzať aj z iných zdrojov – napríklad z nadmernej konzumácie rýb a morských živočíchov, preto sa správa venuje aj tejto oblasti.

Schválený text ďalej vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala využitím ortuti pri výrobe vakcín a aby dosiahla obmedzenie či úplný zákaz v prípadoch, keď budú existovať vhodné a bezpečné alternatívy.

V spomínaných súvislostiach prijatá správa tiež potvrdzuje dôležitosť informovania a vzdelávania verejnosti o možných zdravotných rizikách vyplývajúcich z vystavenia sa účinkom ortuti.

V rozprave k tejto problematike vystúpil aj slovenský europoslanec Milan Gaľa (EĽS-ED), aby vysvetlil, prečo sa zdržal hlasovania o tejto správe. Ako uviedol, pôvodným povolaním je stomatológ a vie, že návrhy dotýkajúce sa urýchleného vylúčenia amalgámu z použitia v zubných ambulanciách v krátkom čase nie sú reálne. To sa podľa neho týka hlavne nových členských krajín a je to prevažne z ekonomických dôvodov.

„Zubné výplne, ktoré nie sú z amalgámu, sú až trikrát drahšie, čo by viedlo k neprimeranej záťaži na zdravotné poisťovne. Zároveň dôkazy o škodlivosti používania amalgámu nie sú jasné a dostatočné. Nesporne je potrebné zlepšiť zachytávanie amalgámového odpadu v zubných ambulanciách, ale nie usilovať o vylúčenie ortuťového amalgámu zo zubnej praxe.“ Príslušná legislatíva by preto podľa neho mala byť ponechaná na členských krajinách.

REKLAMA

REKLAMA