Európa chorľavie. Psychicky

Psychické ochorenia počas zlej ekonomickej situácie naberajú na sile. Škrty v oblasti zdravotníctva a sociálnej sféry problém spravidla zhoršujú.

Nárast nezamestnanosti o 1 % podľa štúdií zvyšuje počet samovrážd o 0,8 %. Potrebnou pomocou môžu sú silné sociálne siete, ktoré by preto nemali byť prvou obeťou úsporných opatrení, zhodujú sa odborníci.

V Grécku, ktoré je najexponovanejším príkladom krajiny zmietanej krízou, sa počet samovrážd od roku 2008 zvýšil o 18 %. V prvej polovici roku 2011 sa počet volaní na linku zameranú na depresívne a samovražedné stavy zvýšil o 40 %. Takmer 55 % mužov v Grécku udáva, že má psychické problémy.

Trendovo podobne sú na tom aj iné európske krajiny.

19. júna sa v Európskom parlamente na pôde výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín konal seminár na tému „Duševné zdravie v čase hospodárskej krízy“.

Pri tejto príležitosti napísalo spolu 9 europoslancov, 65 hlavných odborových organizácií, organizácií občianskej spoločnosti a priemyselné asociácie spoločný list. V ňom vyzývajú európskych lídrov, aby neškrtali základné výdavky na zdravotnú starostlivosť a sociálne siete. „Zdravie je hodnota sama o sebe, ale aj podmienkou pre dosiahnutie ekonomického rastu,“ upozorňovali odborníci pred summitom európskych lídrov.

Riaditeľka organizácie Mental Health Europe Maria Nyman tvrdí, že nárast duševných chorôb v Európe je spôsobený ako samotnou krízou tak aj odpoveďou vlád na ňu. Škrty podľa nej najprv zasiahnu tých najzraniteľnejších členov spoločnosti.

Duševné zdravie by malo podľa Willmottovej zohrávať dôležitú úlohu v rámci programu EÚ v oblasti zdravia na roky 2014-2020.

Profesor psychiatrie na madridskej univerzite José Luis Ayuso-Mateos tvrdí, že faktory, ktoré zvyšujú riziko duševných porúch a samovraždách sú najmä nepriaznivé ekonomické podmienky, nedostatok sociálnej podpory a kultúra krajiny. Zástupca Svetovej zdravotníckej organizácie pri EÚ Roberto Bertollini navrhuje zavedenie programov zamestnanosti a oddĺženia, zlepšenie zdravotníckych služieb a posilnenie rodinných sietí.  

Niektorí z poslancov EP a signatárov listu navrhujú, aby sa duševným zdravím prioritne zaoberali programy zamerané na zdravie v novom rozpočtovom rámci 2014-2020. Poslankyňa Európskeho parlamentu Anna Záborská (EĽS, KDH) súhlasí, že zhoršenie ekonomiky a stúpajúce riziko straty zamestnania určite spôsobujú u mnohých pocity neistoty do budúcnosti a tlak na psychiku narastá až do tej miery, že môže ohroziť duševné zdravie.

„Myslím si však, že riešením nie je strategicky sa zaoberať zvýšeným ohrozením duševného zdravia v čase krízy, ale robiť všetko pre to, aby sme krízu čo najskôr prekonali. Ak budú mať ľudia pocit, že politici vedia, čo treba robiť, aby sa Európa dostala z krízy, nebudú sa báť budúcnosti“, uviedla.

Rizík si je vedomý aj poslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH): „Ľudia, ktorí majú práve v týchto dňoch finančné problémy sú dvoj až štvornásobne náchylnejší na to, že o 18 mesiacov budú trpieť depresiou a teda aj samovražednými myšlienkami. “ Domnieva sa ale, že ekonomické problémy obyvateľov nie sú jedinou príčinou stúpajúceho počtu ľudí s duševnými ochoreniami, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA