Európa rozdelená kvôli kmeňovým bunkám

Európski ministri, zodpovední za vedu a výskum, sa musia dohodnúť, či povolia financovanie výskumu kmeňových buniek z prostriedkov EÚ. Podľa odporcov je v hre zachovanie dôstojnosti ľudskej bytosti už v embryonálnej fáze.

potočnik, veda, výskum
potočnik, veda, výskum

 

Pozadie

Po pozmeňovacích návrhoch Európskeho parlamentu Komisia 29. júna 2006 predložila revidovaný návrh Siedmeho rámcového programu pre vedu a výskum 2007-2013 (FP7) (EurActiv.com, 29. jún 2006).

Európski ministri pre vedu sa 24. júla 2006 stretnú v Bruseli, aby prediskutovali schválenie siedmeho Rámcového programu na financovanie výskumu v hodnote 54,5 miliardy eur, no kľúčom k diskusii bude rozhodnutie o schválení financovania výskumu kmeňových buniek z európskych peňazí.

Aktuálny návrh FP7 by povolil financovanie projektov výskumu kmeňových buniek na základe posúdenia jednotlivých prípadov, museli by ich schváliť výbory pre etiku na národnej i európskej úrovni.

Skupina členských krajín na čele s Nemeckom tvrdí, že je neakceptovateľné, aby boli prostriedky z rozpočtu EÚ použité na výskum kmeňových buniek či na akýkoľvek výskum, ktorý je v niektorých členských štátoch zakázaný.

Prezident USA George Bush 19. júla využil svoje veto a odmietol návrh zákona, schválený Kongresom, ktorý by umožnil použitie federálnych prostriedkov na financovanie výskumu embryonálnych kmeňových buniek.

Otázky

Kmeňová bunka je primitívny typ bunky, ktorá má schopnosť vyvinúť sa na rôzne druhy buniek ľudského tela (krvné bunky, bunky srdcového tkaniva, mozgové bunky atď.).

Kmeňové bunky sa dajú získať z dospelých tkanív bez negatívneho účinku na darcu, no vedci sa zhodujú v tom, že využitie adultných kmeňových buniek je obmedzené, pretože sú zriedkavé a je možné z nich vyvinúť iba niekoľko z 220 druhov buniek ľudského tela.

Kmeňové bunky je možné vypestovať aj v laboratórnych podmienkach, čo znamená, že určité druhy výskumu je možné vykonávať s použitím existujúcich kmeňových buniek. Takéto línie kmeňových buniek však postupne degradujú a strácajú použiteľnosť pre výskum.

Za najplodnejší zdroj kmeňových buniek sa považuje ľudské embryo. Veci môžu využiť nadbytočné zmrazené embryá z procedúr in-vitro fertilizácie (IVF – tzv. umelé oplodnenie v skúmavke a následný transfer embrya do maternice ženy) z kliník na liečbu neplodnosti.

Výskum embryonálnych kmeňových buniek však so sebou nesie celý rad kontroverzií, pretože odobratie kmeňových buniek embryo zabíja. Mnohé pro-life organizácie preto takýto akt považujú za vraždu.

Zástancovia výskumu na ľudských embryách tvrdia, že výskum kmeňových buniek by vedcom umožnil nájsť liečbu na choroby ako Parkinsonova choroba, diabetes či zlyhanie srdca.

Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer o biotechnológiách a biologických vedách, publikovaného v júni 2006, väčšina Európanov podporuje výskum kmeňových buniek. 59% respondentov uviedlo, že je za takýto výskum, hoci by uvítali prísnejšiu reguláciu. Iba 9% populácie uviedlo, že výskum kmeňových buniek neschvaľuje za žiadnych okolností (EurActiv.sk, 22. jún 2006).

Pozície

Eurokomisár pre výskum Janez Potočnik zdôraznil svoj „hlboký rešpekt voči osobnej mienke každého človeka“. Dodal, že Európska komisia je „presvedčená, že z hľadiska rozdielnosti prístupov v Európe môžeme navrhnúť iba rozumný, opatrný a praktický prístup, ktorý zhodnotí a vyberie typ výskumu na základe individuálneho posúdenia jednotlivých prípadov a vylúči určité špecifické oblasti výskumu.“

Silný odpor kladie Nemecko. Nemecká ministerka výskumu Annette Schavan 20. júla 2006 poslala Fínskemu predsedníctvu EÚ list, v ktorom sa uvádza: „Výskumný program EÚ by nemal byť využívaný na financovanie zabíjania embryí“, a že „aktuálny návrh z dielne Komisie a Európskeho parlamentu to nevylučuje“.

Nemecko doteraz na svoju stranu získalo Poľsko, Rakúsko, Litvu, Luxembursko, Slovensko a Maltu. Spolu disponujú 87 hlasmi v Rade, na zablokovanie navrhovanej dohody je však potrebných 90 hlasov.

Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS-ED), podpredseda neformálnej parlamentnej Skupiny pre bioetiku, vo svojom tlačovom vyhlásení k tejto otázke, ktorou sa ako lekár dlhodobo zaoberá, uviedol: „Európska únia by si mala stanoviť také prioritné oblasti pre výskum akými sú napríklad výskum na dospelých kmeňových bunkách a bunkách z pupočníkovej krvi, ktoré majú obrovský potenciál, nachádzajú podporu u všetkých občanov EÚ a môžu byť realizované v ktorejkoľvek krajine EÚ“. „Ak slogan EÚ „zjednotení v rozmanitosti“ má znamenať čokoľvek, tak by určite nemal znamenať, že väčšina krajín bude môcť vnútiť svoju vôľu ostatným, použijúc pritom spoločné dane občanov EÚ na financovanie výskumu, ktorý je nelegálny v mnohých členských krajinách,“ myslí si Mikolášik.

Slovinsko váha, ku ktorému táboru sa pridať, a jeho rozhodnutie bude kľúčové, pretože jeho štyri hlasy budú stačiť na prechýlenie jazýčka váh na ktorúkoľvek stranu.

Írsko, Taliansko, Španielsko a Francúzsko, krajiny so silným vplyvom katolíckej cirkvi, proti aktuálnemu návrhu zatiaľ nevystúpili. Text návrh uvádza, že národné pravidlá majú prednosť, a výskum kmeňových buniek z financií EÚ sa preto nemôže uskutočňovať v krajinách, ktoré takýto výskum zakazujú. Nie je však vylúčené, že ktorákoľvek z týchto krajín môže na poslednú chvíľu zmeniť svoj názor vďaka tvrdému lobingu zo strany Nemecka.

Predseda Britskej kráľovskej spoločnosti Lord Martin Rees napísal britskému ministrovi pre vedu list, v ktorom podporuje existujúcu dohodu, ktorá umožňuje použitie európskych peňazí na výskum embryonálnych kmeňových buniek. Uviedol: „Spojené štáty americké sa minulý týždeň rozhodli spomaliť v otázke výskumu kmeňových buniek, čím brzdia aj globálnu snahu o vyvinutie liečebných postupov, ktoré by mohli pomôcť miliónom ľudí,… Zdá sa, že niektoré krajiny sa snažia, aby sa aj EÚ zaradila do tohto pomalého pruhu.“

Americký prezident Bush svoje odmietnutie podpísať návrh, umožňujúci vynakladanie federálnych zdrojov USA na výskum embryonálnych kmeňových buniek, zdôvodnil slovami: „Návrh prekračuje morálnu hranicu, ktorú musí naša slušná spoločnosť rešpektovať, takže som ho vetoval.” 

Aktuálne a nasledujúce kroky

  • 29. jún 2006: Komisia predstavila svoj revidovaný návrh Rade a Parlamentu
  • 24. júl 2006: zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť
  • 29. november 2006: v Parlamente pravdepodobne prebehne druhé čítanie návrhu

REKLAMA

REKLAMA