Európa starne

Európu kvôli jej starnúcej populácii a klesajúcemu počtu produktívneho obyvateľstva čakajú veľké ekonomické problémy v súvislosti s udržateľnosťou penzijných systémov a zdravotnej starostlivosti.

dôchodky
dôchodky

Európa kvôli svojej starnúcej populácii a klesajúcemu počtu produktívneho obyvateľstva čelí veľkým ekonomickým problémom (penzijné systémy a zdravotná starostlivosť). Starnutie populácie zároveň prináša aj spoločenské problémy. Sociálny kontext sa postupne mení (viac žien v pracovnom procese, neúplné rodiny), a starým ľuďom často hrozí sociálne vylúčenie. Rozdiely vo finančných štruktúrach spôsobujú nerovnosti v zdravotnej starostlivosti medzi európskymi krajinami. Táto diverzita sa s ďalšími kolami rozširovania EÚ prehĺbi.

Pozadie

Podľa odhadov OSN o veľkosti svetovej populácie z roku 2002 je európsky kontinent jediným svetovým regiónom, ktorého populácia sa v nasledujúcich rokoch bude znižovať na úrovni -0,28 %. Pomer detí v európskej populácii sa zo 17% v roku 2000 zníži na 15% v roku 2050. Zároveň budú ľudia okolo roku 2045-50 žiť dlhšie, pretože predpokladaná dĺžka života v Európe sa zvýši a aktuálnych 73,2 roka až na 80,5 roka. Pribudne starších ľudí, pretože v roku 2050 budú až jednu tretinu európskej populácie tvoriť 60- a viac roční.

Európska únia rieši dopady starnutia obyvateľstva na hospodárstvo, zamestnanosť a spoločnosť v rámci „komplexnej stratégie vzájomne sa upevňujúcich politík“, spustenej na summite Európskej rady v Lisabone v marci 2000, a potvrdenej nasledujúcimi summitmi EÚ v Nice, Štokholme, Göteborgu a Laekene.

Agenda sociálnej politiky, pripojená k Záverom Rady z Nice, vymenúva politické priority EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, a načrtáva riešenie pre členské štáty v širších sociálnych a pracovných súvislostiach života a starnutia prostredníctvom vzájomne sa upevňujúcich politík zamestnanosti, sociálnej ochrany a hospodárskych politík. Podporu získavajú politiky a praktiky aktívneho starnutia, vrátane celoživotného vzdelávania, neskoršieho a postupnejšieho odchodu do dôchodku, udržania si aktívneho spôsobu života aj na dôchodku a zapojenia sa do aktivít na upevnenie zdravia.

V reakcii na žiadosť zasadnutia Rady v Gýorg Komisia v decembri 2001 predstavila komuniké pod názvom „Budúcnosť zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o starších: zabezpečenie dostupnosti, kvality a finančnej udržateľnosti“. Komuniké navrhuje tri spoločné ciele EÚ pre zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o starších ľudí: dostupnosť, zvýšenie kvality a finančná udržateľnosť.

K týmto cieľom Komisia dospela po zhodnotení najpálčivejších problémov národných systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. Verejné výdavky na zdravotníctvo sa v časovom horizonte rokov 2000-2050 musia zvýšiť o 0,7-2,3 % HDP alebo viac, v dôsledku nestabilných rodinných štruktúr, ktoré môžu narušiť starostlivosť o starších v rodinách. Technologický pokrok prináša nesmierne výhody pre občanov, no zároveň vyvoláva otázku financovania a jeho zdroja. Z hľadiska šírenia nových informačných technológií by mali byť medicínske informácie dostupné v širšom rozsahu.

Otázky

Pre zlepšenie celkového zdravotného stavu populácie je potrebné mať dobrý systém zdravotníctva, zabezpečiť adekvátny životný štandard a lepšie vzdelanie, podporovať zdravší životný štýl a preventívny prístup k zdraviu. Politiky verejného zdravia musia propagovať sociálnu participáciu, starostlivosť, sebanaplnenie a dôstojnosť starších ľudí s cieľom podporiť zdravé starnutie. Praktiky zdravého starnutia by mali podporovať nenákladné spôsoby zabezpečenia neformálnej starostlivosti a rozšírenie poskytovanie formálnej starostlivosti, ako aj pokrok v poskytovaní pomoci a asistenčných technológiách.

Starnutie európskej populácie vyvoláva množstvo dôležitých otázok, napríklad:

  • zvládanie hospodárskych dopadov starnutia;
  • prispôsobenie sa starnutiu populácie a úbytku pracovnej sily;
  • zabezpečenie zodpovedajúcich a udržateľných dôchodkov;
  • zaistenie prístupu k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých;
  • zabezpečenie finančnej životaschopnosti systémov zdravotníctva.

Podľa Zelenej knihy Komisie „Konfrontácia demografických zmien: nová medzigeneračná solidarita“ z roku 2005 je na obnovu populácie potrebná pôrodnosť na úrovni 2,1 dieťaťa na ženu. Aktuálna miera pôrodnosti v Európe však dosahuje iba 1,5 dieťaťa na ženu, v niektorých krajinách je dokonca nižšia. Zvyšuje sa rozpor medzi počtom detí, ktoré by rodiny chceli mať, a ktorý si v skutočnosti môžu dovoliť. Komisia preto uvádza, že politika na podporu pôrodnosti by mala zahŕňať aj opatrenia zamerané na zníženie nákladov, spojených s početnejšou rodinou, napríklad výrazným znížením daňového zaťaženia viacdetných rodín, zabezpečením dostupnej predškolskej starostlivosti, či podporou čiastočných pracovných úväzkov a flexibility pracovného času.

Situácia na Slovensku

Podľa Prognózy vývoja obyvateľstva SR do roku 2050, vypracovanej Štatistickým úradom SR v roku 2002, bude vývoj obyvateľstva SR v prvej polovici 21. storočia charakterizovať najmä znižovanie prírastku obyvateľstva a starnutie obyvateľstva. Intenzita týchto procesov bude bezprostredne závisieť od vývoja plodnosti, úmrtnosti a migrácie avšak nepriamo ich budú ovplyvňovať aj ďalšie demografické faktory ako aj faktory spoločenské, politické, ekonomické a kultúrne.

V najpravdepodobnejších scenároch vývoja slovenského obyvateľstva a počíta so zvýšením plodnosti zhruba o 40 % do roku 2050, zároveň sa bude zvyšovať priemerný vek žien pri pôrode. Nastane pokles úmrtnosti, ktorý sa u oboch pohlaví prejaví zvyšovaním strednej dĺžky života pri narodení. Stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku postupne dosiahne úroveň, ktorú v súčasnosti dosahujú najvyspelejšie krajiny.

Predpokladá sa, že najneskôr v priebehu 15 až 20 rokov začne obdobie trvalejšieho úbytku obyvateľstva, ktorý sa zastaví najskôr ku koncu storočia. Podľa najpravdepodobnejšieho variantu prognózy by Slovensko malo mať v roku 2050 zhruba 4 900 000 obyvateľov. V tom období sa počíta s úbytkom obyvateľstva, ktorý by sa mal s najväčšou pravdepodobnosťou pohybovať v rozpätí od 25 tisíc do 30 tisíc osôb ročne.

Proces starnutia obyvateľstva sa bude v najbližších desaťročiach zrýchľovať. Kým v súčasnosti pripadajú na 1 obyvateľa vo veku nad 65 rokov dvaja obyvatelia vo veku do 17 rokov, v roku 2050 bude podľa stredného variantu tento pomer opačný. Na jedného obyvateľa vo veku do 17 rokov pripadnú skoro dvaja obyvateľa vo veku nad 65 rokov.

Pozície

Spoločnosť geriatrickej medicíny Európskej únie uvítala kolektívne starnutie našej populácie ako jeden z najväčších triumfov 20. storočia. Organizácia však zároveň varuje, že je potrebné zvýšiť úsilie pri propagácii rozvoja geriatrickej medicíny. Geriatrická medicína napríklad nie je zastúpená v troch členských krajinách EÚ a väčšina študentov medicíny v Únii počas štúdia neprichádza do styku s geriatrickou medicínou. Spoločnosť geriatrickej medicíny navrhuje vytvorenie oddelenia geriatrickej medicíny v každej všeobecnej nemocnici v EÚ a podporila by zriadenie katedry geriatrickej medicíny na každej lekárskej fakulte v Únii.

Európske fórum pre dobrú medicínsku prax (EFGCP) varovalo rozhodovateľov v EÚ, aby sa dobre pripravili na nadchádzajúce dramatické demografické zmeny, a predišli tak „zvyšujúcej sa zraniteľnosti a opustenosti starších ľudí“. Geriatrická populácia má zvýšené medicínske nároky a špecifické potreby spôsobu predpisovania a dávkovania liekov. EFGCP odporúča vypracovanie nových etických a regulačných usmernení pre klinický výskum u starších osôb. Pre rozvoj liekov, ktoré budú napĺňať potreby starnúcej populácie, sú potrebné adekvátne stimuly výskumu, financovaného zo súkromných i verejných zdrojov.

Európska federácia združení farmaceutického priemyslu (EFPIA) tvrdí, že hoci sú Európania presvedčení o tom, že kvalitu ich života by najviac zlepšil dobrý zdravotný stav, existuje zásadný rozpor medzi legitímnym očakávaním Európanov viesť dlhší a produktívnejší život a pripravenosťou spoločnosti plniť ich súčasné a budúce zdravotné potreby. EFPIA vyzýva rozhodovateľov, aby zlepšili prístup ku kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti vrátane inovatívnych liekov; a aby prehodnotili modely zdravotnej starostlivosti v Európe, ktoré sa (z pohľadu EFPIA) v podstate riadia skôr nákladmi než napĺňaním požiadaviek starnúcej populácie, čo sa týka najkvalitnejšej zdravotnej starostlivosti.

Medzinárodné centrum dlhovekosti so sídlom vo Veľkej Británii kritizuje skutočnosť, že podpora zdravia a kampane verejného zdravotníctva majú tendenciu zameriavať sa skôr na zmenu prístupu u mladších ľudí. Organizácia tvrdí, že „prevencia je aj pre starších“ a za hlavné faktory zdravšieho starnutia považuje zdravú životosprávu, nefajčenie, fyzickú aktivitu a umiernenú spotrebu alkoholu.

Európska platforma starších ľudí (AGE) uvádza, že „problém diskriminácie starších ľudí v zdravotníctve je potrebné riešiť. Je nutné uznať, že dobré zdravie vo vyššom veku je produktom zdravého životného štýlu a že ľudia všetkých vekových skupín by mali mať prístup k zdravotnému poradenstvu a preventívnym službám. Starší ľudia by navyše mali mať adekvátny prístup aj k operáciám a liečbe, a aj v situáciách, kedy vyžadujú intenzívnu podporu, ako napríklad domácu alebo ošetrovateľskú starostlivosť, by sa k nim malo pristupovať ako k jedincom s vlastnou dôstojnosťou a citlivosťou.“

Podľa Prognózy vývoja obyvateľstva SR do roku 2050 z dielne Štatistického úradu SR „očakávaný demografický vývoj prinesie so sebou mnoho závažných zmien. Spoločnosť sa musí pripraviť na zvyšovanie podielu starších a starých ľudí, integráciu väčšieho množstva cudzincov (často z kultúrne veľmi rozdielnych pomerov), zvýšené napätie v medzigeneračných vzťahoch. Na zvládnutie situácie budú potrebné nové prístupy v populačnej, rodinnej, sociálnej, hospodárskej a migračnej politike. Treba včas prijať také opatrenia, ktoré pomôžu zmierniť očakávané nepriaznivé dopady na spoločnosť a obyvateľstvo. Účinnosť populačných opatrení je záležitosť dlhodobá. S ich uskutočňovaním treba preto začať s časovým predstihom. Navyše všetky opatrenia treba pripraviť a realizovať s jasným zámerom a vo vzájomnom prepojení.”

Slovenská europoslankyňa Irena Belohorská (Nezaradení) sa k téme starnutia obyvateľstva vyjadrila na sympóziu „Starnutie obyvateľstva v Európe: prínos asistovanej reprodukcie pri zmierňovaní demografických trendov“, ktoré sa uskutočnilo 19. júna 2006 v Prahe pri príležitosti 22. výročného zasadnutia Európskej spoločnosti pre reprodukciu a embryológiu (ESHRE – European Society of Reproduction and Embryology). Vo svojom prejave na tému „Demografické výzvy v Európskej únii” uviedla, že zatiaľ čo počet obyvateľov rozvojového sveta sa bezprecedentne zvyšuje, populácia Západu a najmä Európy znepokojujúco klesá. Pokles a starnutie európskej populácie je podľa nej jedným z dôvodov, prečo sa EÚ nedarí napĺňať ambiciózne ciele Lisabonskej stratégie. Ďalej upozornila na málo známu skutočnosť, že hoci Európania vedú zdravší spôsob života, než v minulosti, reprodukčné zdravie žien sa nezlepšilo, skôr naopak. Reprodukčné problémy postihujú stále mladšie ženy, ktoré sú častejšie nútené uchýliť sa k metódam asistovanej reprodukcie. Problémom je podľa Ireny Belohorskej aj nerovnomerná alokácia verejných zdrojov do liečby neplodnosti, a jej vysoká finančná náročnosť, ktorá bráni mnohým párom využiť tieto služby.

Nasledujúce kroky

  • Európska komisia v rámci zberu informácií o nedobrovoľnej neplodnosti v spolupráci s demografickými a zdravotníckymi expertmi z „Observatória sociálnej situácie“ pripravuje prieskum príčin stúpajúcej neplodnosti v európskej populácii. Prvé výsledky by mali byť k dispozícii v priebehu roka 2006.
  • Komisia zároveň pripravuje komuniké o demografickej budúcnosti Európy, ktoré bude nadväzovať na Zelenú knihu o demografických zmenách.

REKLAMA

REKLAMA