Európsky program verejného zdravia od 2008

Európsky parlament dnes schválil v druhom čítaní kompromisný návrh o pokračovaní programu EÚ v oblasti verejného zdravia. Nový akčný program štartuje 1. januára 2008 a potrvá do roku 2013.

Pozadie:

Európsky program verejného zdravia (už druhý v poradí, prvý akčný plán platí pre roky 2003-2008) schválili europoslanci v spolurozhodovacej procedúre veľkou väčšinou hlasov v druhom čítaní.

Pôvodne mal kopírovať aktuálne programové obdobie rokov 2007 – 2013. Jeho zavedenie sa oddialilo kvôli sporu medzi európskymi inštitúciami najmä o výšku jeho rozpočtu.

Otázky:

Rozpočty nových viacročných programov pre politiky Spoločenstva boli súčasťou rokovaní o novom finančnom rámci pre 2007–2013 a kompromis prijatý počas Britského predsedníctva v decembri 2005 spôsobil, že konečný rozpočet sa skresal na 365,6 miliónov eur.

Kompromis za Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyjednal spravodajca Antonios Trakatellis (EPP-ED, EL) a podporili ho všetky veľké politické skupiny a v pléne bol akceptovaný drvivou väčšinou hlasov.

Pôvodný návrh Komisie počítal s rozpočtom 969 miliónov eur. Parlament v prvom čítaní usiloval o jeho navýšenie o ďalších takmer 600 mil. eur (na 1,5 mld. eur).

V kompromise dohodnutom s Radou nakoniec EP s pätinovou výškou ním navrhovaného rozpočtu súhlasil, no oneskorenie jeho schválenia posúva dátum začiatku programu na január 2008.

Časť rozpočtu sa čerpá ešte tento rok na základe prvého programu (2003–2008), takže konečná suma sa proporčne zníži.

Európsky parlament, Komisia a Rada tiež podpísali prehlásenie, ktorým sa zaväzujú hľadať nové spôsoby dodatočného financovania tohto programu, a to na jednoročnom základe.

Európsky parlament presadil do programu začlenenie nových cieľov:

  • znižovanie nerovností v oblasti verejného zdravia,
  • podpora cezhraničného poskytovania zdravotných služieb,
  • podpora mobility pacientov a zdravotníckeho personálu.

Na žiadosť EP obsahuje terajšie znenie odkazy na alternatívnu medicínu, doplnkovú zdravotnícku starostlivosť či závažné ochorenie, vrátane rakoviny.

Slovensko do národného systému nových operačných programov (OP) spolufinacovaných z eurofondov na roky 2007-2013 zaradilo samostatný operačný program Zdravotníctvo, pre ktorý je vyčlenených 250 miliónov eur. Riadiť ho bude rezort zdravotníctva a je programom s tretím najmenším rozpočtom v rámci 11 OP. O jeho povolenie muselo s Bruselom viesť pomerne náročné rokovania.

Pozície:

V rozprave poslankyňa Irena Belohorská (NI) kritizovala zníženie navrhovaného rozpočtu o takmer 60% a škrt označila za “veľmi nezodpovedný”. Zarážajúce je to podľa nej “hlavne teraz, keď majú štáty východnej Európy oslabené zdravotnícke systémy kvôli veľkému odlivu lekárov a zdravotných sestier do krajín starej pätnástky”.

“Pri stave, keď ostatné programy zaznamenali škrty len okolo 2-5%, keď každý tretí občan v Európe ochorie na rakovinu, považujem tento postoj Komisie priam za výsmech a ignoráciu vo vzťahu k pacientom, občanom Európskej únie”, uviedla. Dodala tiež, že sa stotožňuje s návrhmi spravodajcu správy, podľa ktorého je nevyhnutné navýšiť rozpočet aspoň o 10%, na sumu 402 miliónov eur. V programe je podľa nej tiež potrebné explicitne uviesť, že aj štrukturálne fondy je možné použiť na financovanie zdravotníckych projektov, ak si členské štáty stanovia zdravotníctvo ako prioritu vo svojich národných programoch. “Tieto fondy sa doteraz vo väčšine prípadov použili na environmentálne projekty alebo na budovanie infraštruktúry a len malé percento občanov vedelo o možnosti financovať aj modernizáciu nemocníc, nákup prístrojov a zaškoľovanie zdravotníckych pracovníkov”, uviedla.

V závere Irena Belohorská uvítala založenie Európskeho registra vážnych chorôb, hlavne rakovinových ochorení, pretože podľa jej slov napomôže zozbieraniu dát, a viac poukáže nato, že v Európe sú medzi členskými štátmi až 30% rozdiely v šanciach na prežitie pri niektorých druhoch rakoviny. “Verím, že aj na základe týchto štatistík Komisia prehodnotí priority v oblasti zdravotníctva a pridelí rozpočet, ktorý je náležitý”, uviedla na záver.

Ďalší z lekárov medzi slovenskými poslancami, Miroslav Mokolášik (EPP-ED) pripomenul, že “najlepšie investované peniaze sú peniaze investované do zdravia ľudí” a dodal, že je veľmi rád, že nebol prijatý pôvodný návrh Komisie vytvoriť jeden spoločný program pre oblasť zdravotníctva a ochranu spotrebiteľa, ale rozhodlo sa o ich oddelení. Aj on je nespokojný s výškou rozpočtu. Vyslovil presvedčenie, že nebudú ohrozené konkrétne programy pre pacientov, akými sú napr. screening rakovinových a kardiovaskulárnych ochorení, diabetu, alebo spolupráca EÚ medzi odbornými strediskami či vytvorenie celoeurópskeho registra ochorení.

Europoslanec Miroslav Ouzký (EPP-ED, CZ) sa v svojom vystúpení sústredil na kardiovaskulárne ochorenia, jednu z hlavných príčin úmrtí v EÚ. Medicína v tejto oblasti urobila za posledných desať rokov značný pokrok, ale súčasne došlo k značnému nárastu nákladov. Ďalším problémom je podľa Ouzkého „rozdielna úroveň nielen v jednotlivých členských krajinách, ale v rámci jednotlivých krajín”. Za jeden z možných spôsobov, ako výrazne túto situáciu zlepšiť, je podporiť výmenu informácií a skúseností. Preto sa pýta Komisie, aké kroky mieni podniknúť k „zníženiu hospodárskej záťaže a dopadu kardiovaskulárnych chorôb na ekonomiku jednotlivých členských krajín”. Tiež sa zmienil tiež o možnosti masívneho zavádzania defibrilátorov.
 
Ďalšia česká europoslankyňa Zuzana Roithová (EPP-ED) zdôraznila, že vysoká kvalita európskej medicíny a s ňou súvisiace prodlžovanie dĺžky života nás stavia pred zásadné výzvy: otázku financování zdravotnej starostlivosti v budúcnosti a efektívnejšie liečenie polymorbidity. Roithová vyjadrila poľutovanie, že ani jeden z týchto problémov „nepatrí medzi hlavné ciele akčného plánu Únie”. V otázke financovania zdravotnej starostlivosti považuje za dôležité posilniť informovanosť občanov a zvýšiť tak ich „osobnú zodpovednosť za vlastné zdravie” a pri častých ochoreniach navrhuje, aby sa členské štáty zamerali na aktivnejšiu „koordináciu vedeckých aktivít”.
 
Podľa Jiřího Maštálka (GUE/NGL, CZ) bude zníženie finančných prostriedkov dosiahnuté „nižšou účinnosťou” spoločného programu.„Moje hlboké presvedčenie je, že podpora zdravia nemôže byť rozpočtovo zbytkovým sektorom”, dodal.

REKLAMA

REKLAMA