Index výkonnosti európskych systémov zdravotníctva neklame

Podľa Spotrebiteľského indexu európskeho zdravotníctva by systémy verejného zdravotníctva v členských štátoch EÚ mali zlepšiť kapacity na meranie svojej výkonnosti, aby mohli užívateľom poskytovať porovnateľné údaje.

zdravie, zdravotníctvo,
zdravie, zdravotníctvo,

 

Krátka správa

„Meranie výkonnosti systémov verejného zdravotníctva je na veľmi nízkej úrovni. Kapacity na meranie výkonnosti systémov sú nedostatočné, najmä v porovnaní s USA,“ uviedol projektový manažér Spotrebiteľského indexu európskeho zdravotníctva 2006 (Euro Health Consumer Index 2006) Arne Björnberg. „Myslíme si, že je dôležité, aby pacienti mali prístup k porovnateľným informáciám o systémoch zdravotníctva EÚ-25 z pohľadu „spotrebiteľa“.

Index za rok 2006, vypracovala súkromná švédska spoločnosť Health Consumer Powerhouse na základe verejne prístupných štatistík a tzv. soft údajov (rozhovory). Za spotrebiteľsky najprístupnejšie označil Index verejné zdravotníctvo Francúzska, s „technicky efektívnym a štedrým systémom zdravotnej starostlivosti.“ Holandské, nemecké a švédske zdravotníctvo sa umiestnili tesne za francúzskym.

„Z pohľadu spotrebiteľa však vo všetkých zdravotníckych systémoch existuje priestor na zlepšenia,“ vyhlásil riaditeľ Health Consumer Powerhouse Johan Hjertqvist. Index prináša aj špecifické odporúčania pre každú z krajín EÚ-25, zamerané na zlepšenie prístupnosti systémov pre spotrebiteľa. Slovensko má podľa indexu štvrté najhoršie zdravotníctvo z EÚ-25, jeho najväčším problémom je, že nie je orientované na spotrebiteľa.

Celkové hodnotenie pozostáva z 28 indikátorov, rozdelených do piatich kategórií. V každej kategórii definuje najlepší systém:

  • práva a informovanosť pacientov

  • čakacie doby na ošetrenie/liečbu

  • výsledky (medicínska kvalita)

  • „štedrosť“ systému zdravotnej starostlivosti (preplácaná starostlivosť)

  • farmaceutiká (prístup k novým liekom, rýchlosť uvádzania nových liekov na trh)

Použité údaje, z ktorých index vychádza, nepochádzajú u všetkých krajín z toho istého roka, ale oscilujú v období 1997-2004, čo do istej miery zvýhodňuje krajiny s novšími údajmi. K piatim kategóriám boli navyše priradené subjektívne koeficienty. Napríklad indikátory v kategórii čakacích dôb majú dvakrát vyššiu hodnotu, než indikátory „štedrosti“ zdravotníckeho systému.

REKLAMA

REKLAMA