K európskej zdravotníckej politike

Nastupujúca europeizácia zdravotnej politiky vyvoláva otázky, do akej miery zostanú kompetencie v rukách členských štátov, a o dopadoch na národné systémy zdravotnej starostlivosti a národné politiky v oblasti zdravotníctva.

 

Pozadie

Podľa platnej legislatívy má Brusel určité právomoci v oblasti verejného zdravia. Mal by podporovať členské štáty pri „zlepšovaní verejného zdravia, predchádzaní šírenia ochorení a odstraňovaní ohrození pre zdravie človeka“. V oblasti ochrany spotrebiteľa by Únia mala „prispievať k ochrane zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov spotrebiteľov“.

V oboch oblastiach by úloha Bruselu mala dopĺňať národnú legislatívu jednotlivých členských štátov, no EÚ sa stále viac zapája, a to z dvoch hlavných dôvodov:

  • séria nedávnych kríz verejného zdravia, vrátane HIV/AIDS, SARS a vtáčej chrípky
  • oprávnenosť zvýšenia právomocí v oblasti zdravotníctva kvôli jednotnému trhu EÚ

Otázky

Úloha ESD pri vytváraní spoločnej zdravotníckej politiky EÚ

Zdravotná politika zasahuje do mnohých politík, v ktorých má Európska komisia právomoci, vrátane životného prostredia, sektora služieb a politiky jednotného trhu.

Nedávny príklad sporu Bruselu s členskými štátmi sa vyskytol, keď sa Nemecko sťažovalo, že EÚ prekračuje svoje kompetencie, a zasahuje do zdravotníctva prostredníctvom snahy o presadenie zákazu reklamy na tabakové výrobky v EÚ. Prípad stále rieši Európsky súdny dvor (ESD)v Luxemburgu.

Zatiaľ čo je jasné, že v oblastiach ako bioetika a farmaceutický sektor sa EÚ snaží presadiť silnejšiu pozíciu vo verejnom zdravotníctve, je to práve ESD, ktorý zväčšuje kompetencie EÚ v omnoho politicky citlivejšej oblasti zdravotnej starostlivosti. Z rozsudkov ESD je jasné, že pravidlá jednotného trhu sa vzťahujú aj na oblasti vo výlučnej kompetencii členských štátov. (napr. prelomový prípad Kohll a Decker z roku 1998, či nedávny prípad Britky Yvonne Watts). V oboch prípadoch šlo o preplatenie nákladov na liečbu v inej členskej krajine EÚ, a v oboch súd rozhodol v prospech žiadateľov v súlade so zákonom o voľnom pohybe tovarov a služieb v EÚ. Tieto rozhodnutia jasne smerujú k vytváraniu jednotného európskeho zdravotníckeho trhu. Niektorí experti na zdravotníctvo však tvrdia, že EÚ tlačí na zjednotenie trhu v oblasti zdravia skôr, než sú členské štáty pripravené.

Obstarávanie

Vývoj smeruje míľovými krokmi k spoločnej európskej politike zdravotníctva. Ide napríklad o plánované zriadenie „referenčných centier“, ktoré by mali spadať do procedúry obstarávania v EÚ. Tieto centrá excelentnosti by sa mohli špecializovať napríklad na určité zdravotnícke služby – ako liečenie zriedkavých ochorení alebo špeciálne operácie, ktoré nemôže poskytovať každý členský štát dostatočne a efektívne.

„Proces obstarávania“ organizuje Komisia spolu s členskými štátmi. Neskôr sa rozhodne, kde by mali byť tieto centrá umiestnené, a za aké ochorenia a liečbu by mali byť zodpovedné.

Vytváranie spoločného európskeho zdravotníckeho trhu má však aj svoje etické dimenzie. Podľa právneho experta na platformu EÚ v oblasti sociálneho poistenia Wolfganga Schulz-Weidnera „Lisabonská stratégia EÚ je o zefektívnení EÚ, zlepšení ekonomiky. Nepovedie to však k situácii, kedy sa bude investovať iba do ochorení, ktoré sa dajú rýchlo liečiť, takže ľudia sa môžu rýchlo vrátiť do pracovného procesu?“

Politické dopady

Technické a legislatívne zasahovanie EÚ do sektora zdravotníctva má aj svoje konkrétne politické dôsledky. Zmeny v organizácii systémov zdravotnej starostlivosti a poskytovania zdravotnej starostlivosti ovplyvnia to, ako ľudia vnímaj svoju vlastnú krajinu a národnú vládu.

Zdravotná starostlivosť, ako napríklad aj vzdelávanie, tradične pútajú elektorát k vláde, a je úzko spojené s hranicami „moderného národného štátu“. Presun kompetencií na EÚ ovplyvní jeden z hlavných prvkov volieb a to, ako ľudia volia. Podľa odborníkov sa Brusel snaží o vytvorenie európskej identity a spojenia s občanmi aj prostredníctvom svojej sociálnej a zdravotnej politiky.

Pozície

„Keďže EÚ chce riešiť problémy zdravotníctva, snaží sa to presadiť cez oblasti, v ktorých má právomoci, ako napríklad bezpečnosť potravín a ochrana spotrebiteľa,“ uviedol nemenovaný bruselský lobista v oblasti zdravotníctva.

„Rozsudky ESD v prípadoch Kohll a Decker z roku 1998 slúžia ako príklad, že systémy zdravotníckej starostlivosti členských štátov, a najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti neležia mimo jurisdikcie európskeho práva,“ uvádza sa v nedávnej správe o zdraví z dielne vysokej pracovnej skupiny Európskej komisie.

„Zhováral som sa s mnohými ľuďmi na ministerstvách (v Nemecku) a nevedia, čo sa to deje v Bruseli,“ uviedol odborník na zdravotníctvo Wolfram Lamping z Hannoverskej univerzity a dodal, že „tvrdia, že EÚ nemá žiadny mandát, preto sme dobre chránení.“

Podľa právneho experta na platformu EÚ v oblasti sociálneho poistenia Wolfganga Schulz-Weidnera je v zdravotníctve stále menej oblastí, v ktorých si členské štáty „môžu robiť čo chcú“, a „jedného dňa už nebudú vedieť, čo majú robiť, a požiadajú Komisiu, aby to definovala – a vtedy vznikne európska politika v oblasti zdravia.“

Nasledujúce kroky

  • Kým EÚ nemá jasný mandát, napriek ambicióznym no opatrným krokom ESD a mocným nástrojom jednotného trhu, spoločná zdravotná politika EÚ zatiaľ nie je reálna.

REKLAMA

REKLAMA