Kolorektálny karcinóm: európska kampaň bojuje proti rozpakom

Aktívny prístup ku kolorektálnemu karcinómu by mohol každoročne zachrániť 100 tisíc životov. Marec je Európskym mesiacom zvyšovania povedomia o rakovine hrubého čreva a konečníka. Kampaň by mala pomôcť dostať do popredia tému, ktorá je v Európe stále istým spôsobom tabu.

Maketa hrubého čreva
Maketa hrubého čreva v EP

Pozadie

V Európe ide o najčastejšie rakovinové ochorenie. Ročne je diagnostikované 400 000 ľudom v EÚ. Polovica z nich ochoreniu podľahne. Postihuje najmä ľudí nad 50 rokov. Povedomie o rakovine kolorekta (rakovine hrubého čreva a konečníka) a jej prevencii je stále nízke a miera prežitia sa medzi členskými štátmi EÚ líši. Počet úmrtí na tento druh rakoviny by sa mohol znížiť o polovicu, ak by ľudia dbali na životosprávu a zlepšila sa dostupnosť skríningových prehliadok a modernej liečby.

Otázky

5. marca bol na pôde Európskeho parlamenetu v Bruseli odštartovaný vôbec prvý “Európsky mesiac povedomia o rakovine kolorekta”. Podporu boju proti tejto chorobe prisľúbili dnes už bývalý eurokomisár pre zdravotníctvo Markos Kyprianou a neformálna skupina europoslancov presadzujúcich aktívny prístup v boji proti rakovine MAC (MEPs against cancer, k ich členom patria aj dvaja slovenskí europoslanci Irena Belohorská a Miroslav Mikolášik). Celoeurópsku informačnú kampaň pripravilo zoskupenie Europacolon – paneurópska skupina, ktorá sa zaoberá problematikou tohto ochorenia. Snaží sa o to, aby bola rakovine hrubého čreva a konečníka venovaná náležitá pozornosť v zdravotníckej agende európskych inštitúcií. Svoje zastúpenie má aj na Slovensku.

Súčasťou kampane je viac ako šesť metrov dlhá a takmer dva a pol metra vysoká maketa hrubého čreva. Inštalovaná bola 5. marca v priestoroch Európskeho parlamentu (EP). Záujemci sa mohli maketou prejsť a prezrieť si, ako vyzerajú rôzne štádiá rakoviny hrubého čreva. Výstava sa z EP vydá na celoeurópsku osvetovú púť. Od mája do konca októbra príde aj do každého mesta na na Slovensku pod názvom “europacolon TOUR Slovensko 2008″.

Viac ľudí si uvedomuje riziká spojené s rakovinou pľúc či prsníka a viac ľudí sa aj aktívne podieľa na zvyšovaní informovanosti o týchto ochoreniach. Kolorektálny karcinóm je však v Európe nejbežnejším rakovinovým ochorením a jeho liečba je finančne náročná, napriek tomu sa mu nevenuje dostatočná pozornosť, hovorí profesor Panos Kanavos z London School of Economics.

Pilotné programy skríningu prebehli vo väčšine členských krajín EÚ, aj na Slovensku. Národné programy existujú len v niekoľkých krajinách: Francúzsku, Veľkej Británii, čiastočne v Nemecku, Taliansku a Poľsku. Úspešnosť skríningových programov (ak existujú) znižuje fakt, že hoci sú pacienti na preventívnu prehliadku pozývaní, v konečnom dôsledku sa nedostavia kvôli nedostatku času, subjektívnemu pocitu zdravia alebo preto, že si nie sú vedomí rizík spojených s kolorektálnym karcinómom. Niektorým bráni pocit dyskomfortu počas priehliadky, najmä ak je spojená s kolonoskopiou. Na Slovensku sa v pilotnej schéme skríningového programu dostavilo na prehliadku 30 % pozvaných pacientov, uvádza Kanavosova analýza.

Dôvodom, pre ktorý sa krajiny do národných programov skrínigu napriek neodškriepiteľným prínosom nehrnú je podľa Kanavosa niekoľko. Sčasti sú to obavy z očakávanej nízkej účasti pacientov na prehliadkach, nedostatok kapacít či vybavenia a nedokonalosť jednotlivých skríningových metód. Otázka financovania programov tiež zohráva svoju úlohu. Profesor Kanavos upozorňuje aj na fakt, že skríningové programy na rakovinu prsníka, prostaty a kolorekta majú rovnakú cieľovú skupinu a dochádza k istému druhu “konkurenčného efektu” medzi jednotlivými programami.

Webstránka občianskeho združenia europacolon Slovensko uváza: “Problematike rakoviny hrubého čreva a konečníka sa slovenské médiá vyhýbajú z viacerých dôvodov. Prvým je strach a nepochopenie ochorenia. Druhým je fakt, že táto diagnóza postihuje často starších ľudí a tí nie sú pre médiá atraktívni. Zanedbateľné nie je ani to, že choroba postihuje časť tela, o ktorej sa píše ťažko a mnohí sa hanbia o nej hovoriť. Na rozdiel od rakoviny prsníka, rakovina hrubého čreva a konečníka nie je dosť sexi”.

Europacolon Slovensko uskutočnil Národný prieskum znalosti rakoviny hrubého čreva a konečníka. “Až 53% opýtaných nepozná rakovinu hrubého čreva a konečníka. Ako prvú na mysli ju opýtaní uviedli až po uvedení piatich iných onkologických diagnóz, hoci kolorektálny karcinóm je v našej krajine druhým najväčším zabijakom! A až 41% respondentov nevedelo, ktoré orgány zasahuje KRCa – a dokonca až štvrtina respondentov si myslí, že rakovina hrubého čreva a konečníka sa nedá včas diagnostikovať”, uviedla Jana Pifflová Španková, prezidentka občianskeho združenia.

Pozície

“Odštartovanie prvého Európskeho mesiaca zvyšovania povedomia o kolorektálnom karcinóme pomôže, aby sa druhý najväčší rakovinový zabijak dostal na špicu európskej agendy. (…) Hoci existuje konsenzus medzi členskými štátmi a Radou EÚ v presadzovaní skríningu kolorektálneho karcinómu ako politiky v oblasti verejného zdravia, implementácia skrínigových programov je medzi členskými štátmi odlišná, povedal bývalý komisár pre zdravie Markos Kyprianou.

“Žiadame, aby bola všetka relevantná legislatíva i ďalšie opatrenia Spoločenstva aktualizované a pozmenené v súlade s vedeckým pokrokom a aby rakovina už nikdy nebola vedúcou príčinou úmrtí v Európe, povedal Adamas Adamou z predsedníctva MAC.

“Tému stále sprevádza nedostatok vedomostí a rozpaky. Veľa ľudí nevie rozoznať príznaky, prípadne sa nimi neriadi (…) Naším cieľom je spájať a vzdelávať pacientov, zdravotnícky personál, politikov, médiá i verejnosť v boji proti tejto chorobe”, povedala Jola Gore Booth, zakladateľka organizácie europacolon.

“Je nepochopiteľné, ako málo naše úrady i verejnosť znepokojuje fakt, že v úmrtí na rakovinu hrubého čreva a konečníka vedieme európske štatistiky. Každoročne na Slovensku pribudne približne 3000 nových ochorení. To sú tri tisícky chorých, trpiacich ľudí, poznačených rodín, ktoré prežívajú dramatické chvíle, ťažké citové i finančné, obdobie. A nemuselo by to tak byť”, hovorí Jana Pifflová Španková, prezidentka slovenského občianskeho združenia europacolon a pokračuje: “Veď toto ochorenie sa dá včas a lacno diagnostikovať a v porovnaní s ním stojí liečba karcinómu kolorekta veľké množstvo finančných prostriedkov. No ľudia buď nevedia o možnosti urobiť si raz za dva roky aspoň test na skryté krvácanie, alebo sa hanbia ísť k lekárovi, či rozprávať sa o svojom vylučovaní a problémoch s nimi nielen so svojimi blízkymi, ale i s odborníkom.”

REKLAMA

REKLAMA