Kríza pravdepodobne zvyšuje počet samovrážd

Podľa výskumov rastie v Európe počet samovrážd. Dôvodom môže byť finančná kríza, ktorá spôsobila nárast nezamestnanosti a klesanie príjmov. Najhoršie dopadli krajiny ako Grécko a Írsko, kde za sledované obdobie 2007 - 2009 zaznamenali najväčší nárast.

Smajliky
https://euractiv.sk

Iný výskum, ktorý sa zaoberal nehodami na cestách, zase ukázal, že počet úmrtí na dopravných komunikáciách v tom istom období klesol. Dôvodom pre takýto vývoj môže byť opäť finančná kríza. Tá spôsobila, že ľudia vo vačšej miere prestali využívať autá pre osobnú dopravu.

„Napriek tomu, že vidíme známky hospodárskej obnovy, zároveň vidíme aj ľudskú krízu. Vyzerá to tak, že cesta dolu ťahá za sebou dlhý chvost ľudského utrpenia,“ povedal David Stuckler, sociológ z Cambridgskej univerzity, ktorý na výskume spolupracoval.

Stuckler spolu s Martinom McKeenom z Londýnskej univerzity hygieny a tropickej medicíny a Sanjayom Basuom z Kalifornskej univerzity v San Franciscu publikovali svoje predbežné závery v prestížnom časopise Lancet. Výskum podľa nich „odhaľuje rapídne dôsledky finančnej krízy na zdravie“.

Stuckler hovorí, že zatiaľ nemajú dostatok dát na základe ktorých by boli schopní povedať, koľko samovrážd možno pripísať na vrub finančnej kríze. Plánujú sa však tomu v budúcnosti venovať. 

„V prvom rade chceme lepšie pochopiť, prečo niektoré osoby, komunity a celé spoločnosti sú viac zraniteľné, pričom iné vyzerajú byť odolnejšie voči ekonomickým šokom,“ tvrdia vedci.

Stuckler sa obáva, že sociálne a zdravotné náklady tejto krízy budú ešte vysoké.

„Už teraz môžeme vidieť, že krajiny, ktoré čelia najväčšiemu obratu vo finančnom bohatstve, ako GréckoÍrsko, mali aj zvýšený počet samovrážd,“ povedal Stuckler.

„A samovraždy sú iba špičkou ľadovca v oblasti psychických zdravotných problémov. Samovražda ako taká je iba ojedinelý úkaz. Avšak kdekoľvek vidíte nárast samovrážd, tak tam bude aj nárast v počte neúspešných samovrážd a nových prípadov depresie.“

Podľa dostupných údajov vzrástol počet samovrážd v Grécku o 17 % a v Írsku o 13 %. Nezamestnanosť sa v celej EÚ zvýšila medzi rokmi 2007 až 2009 o 2,6 percenta, čo predstavuje nárast o 35 %.

„Postupný klesajúci trend počtu samovrážd, ktorý sme mohli vidieť […] pred rokom 2007, sa okamžite otočil,“ tvrdia vedci.

Z nových členských krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, boli do výskumu zahrnuté MaďarskoLitva. V oboch krajinách stúpol počet samovrážd o menej ako jedno percento, zatiaľ čo v tom istom období narástol ich počet v starých členských krajinách až o 7 %.

V oboch prípadoch stúpol počet samovrážd aj v roku 2009.

Vedci skúmali desať členských krajín – Rakúsko, Veľkú Britániu, Fínsko, Grécko, Írsko, Holandsko, Českú republiku, Maďarsko, Litva a Rumunsko. Iba v Rakúsko bolo v roku 2009 zaznamenaných menej samovrážd ako v roku 2007. Počet samovrážd tam klesol o 5 %, zatiaľ čo v ostatných krajinách rástol o minimálne 5 %.

Na 100tisíc obyvateľov pripadalo v roku 2007 vo Veľkej Británii 6,14 samovraždy. V roku 2008 sa to zvýšilo na 6,75 čo predstavuje nárast o 10 %. V roku 2009 sa ich počet držal na podobnej úrovni.

Stuckler tvrdí, že nárast prípadov samovrážd do určitej miery kompenzuje pokles v úmrtiach na cestách, predovšetkým v nových členských krajinách, ktoré mali problém s vysokou úmrtnosťou pri dopravných nehodách.

EurActiv/Reuters

REKLAMA

REKLAMA