Lekári sa hlásia o slovo v diskusii o chemikáliách

Uznávaný lekársky časopis „The Lancet“ upozorňuje, že pripravovaná smernica REACH nechráni nenarodené deti pred škodlivým účinkom priemyselných chemických látok, ktoré negatívne vplývajú na vývin ľudského mozgu.

Jed_Lebka
oznacenie jedu

Pozadie:

EP bude 12. decembra 2006 hlasovať v druhom čítaní o návrhu chemickej smernice REACH. Následne musí s návrhom ešte súhlasiť Rada, aby mohol vstúpiť do platnosti.

REACH je skratka pre registráciu, hodnotenie, autorizáciu a obmedzenie chemikálií a táto navrhovaná norma predpisuje výrobcom a importérom chemických látok vykonať zdravotné a bezpečnostné skúšky u 30 000 zo 100 000 chemikálii, ktoré sú dostupné na trhu EÚ. Kontrolný screening sa bude vykonávať viac ako 11 rokov a začína pri chemikáliách, ktoré sa používajú alebo importujú vo veľkých množstvách.

Systém REACH zahŕňa:

  • Registráciu všetkých chemických látok, ktoré sú vyrobené alebo dovezené v rámci EÚ v množstve nad 1 t/r v centrálnej databáze Európskej chemickej agentúry,
  • Hodnotenie všetkých chemických látok, ktoré sa uvádzajú na trh EÚ v množstvách nad 10 t, 100 t, 1 000 t a viac ako 1 000 t/r, pričom rozsah požadovaných testov závisí od množstva látky uvedenej na trh,
  • Autorizáciu chemických látok, u ktorých sa predpokladá obava z ich nepriaznivého vplyvu na zdravie ľudí alebo životné prostredie (pôjde o karcinogény kategórie 1 a 2, mutagény kategórie 1 a 2, látky poškodzujúce reprodukciu kategórie 1 a 2 a perzistentné organické polutanty)
  • Povinnosť vypracovania Správy o chemickej bezpečnosti a vykonanie hodnotenia rizika pre látky uvádzané na trh v množstve nad 10 t/r,
  • Povinnosť pre používateľov chemických látok podieľať sa na ich registrácii, resp. hodnotení a poskytovať údaje o používaní chemických látok svojim dodávateľom.

Chemická legislatíva SR je harmonizovaná s príslušnými smernicami EÚ nadobudnutím účinnosti Zákona č. 163/2001 o chemických látkach a chemických prípravkoch a vykonávacích predpisov k tomuto zákonu.

Pripravovaná chemická legislatíva EÚ je v súčasnosti vo forme navrhnutých dokumentov, ktoré boli prijaté Európskou komisiou 29. októbra 2003 a prešli už aj v prvom čítaní v EP. V Parlamente sa návrhom smernice zaoberá gestorský Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI). Spravodajca Guido Sacconi vypracoval kvalitnú správu. Okrem ENVI majú v problematike REACH významnú úlohu aj Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) a Výbor pre priemysel, výskum a energie (ITRE). IMCO aj ITRE spracovali vlastné správy, v ktorých sú kritériá REACH významným spôsobom oslabené v prospech chemického priemyslu. Navrhujú sa jednoduchšie a lacnejšie testy, množstvo výnimiek, menej prísne limity.

Otázky:

Až v 1 prípade zo 6 spôsobujú pesticídy a rozpúšťadlá poruchy mozgu u detí

Až v jednom prípade zo šiestich spôsobujú priemyselné chemikálie ako pesticídy a rozpúšťadlá poruchy mozgu u detí. K tomuto výsledku dospeli odborníci a zverejnili ho 8. novembra v lekárskom časopise The Lancet.

Autor článku, dr.  Philippe Grandjean je odborník na environmentálne zdravotníctvo a pôsobí na Lekárskej fakulte Juhodánskej univerzity v Odense a v USA na Harvardskej škole pre verejné zdravotníctvo. V rozhovore pre EurActiv sa vyjadril, že REACH tento problém dostatočne nerieši, nakoľko poruchy vývinu nervového systému nie sú v smernici zahrnuté. K týmto poruchám vyvolaným chemickými látkami možno priradiť autizmus, problémy s učením, poruchy zmyslového aparátu, spomalenie duševného vývinu a mozgovú obrnu, uvádza ďalej. Prevencia je však obmedzaná vysokými požiadavkami na reguláciu. Posúdenie rizík v súlade s opatreniami sa tak často pozdrží.

Grandjean žiada, aby pri kontrole a testovaní chemikálii sa zohľadnil riziko poškodenia mozgu počas vývinu.

Počet chemikálii, ktoré sú zaradené ako škodlivé pre nervový systém sa pohybuje pri čísle 201. Grandjean varuje, že počet chemikálii označovaných pri laboratórnom výskume ako neuurotoxické presahuje 1000 látok.

Z chemikálii, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v produktoch dennej spotreby ešte nepodstúpila ani polovica dôsledné laboratórne testy. Neuroxické látky (jedovaté pre mozgový vývin) sú s najväčšou pravdepodobnosťou len špičkou ľadovca. Grandjean vyzýva európskych zákonodarcov, aby dodali k návrhu smernice článok, ktorý by reflektoval neurotoxické poškodenia. Problém je vážny, vyžaduje si riešenie.

V článku sa síce uvádza 201 látok, ktoré môžu spôsobiť neurotoxické poruchy u dospelých. Dr. Grandjean upozorňuje, že viaceré už v minimálnych množstvách môžu byť veľmi škodlivé pre deti. K takým látkam sa radia ťažké kovy a anorganické zlúčeniny, organické rozpúšťadlá a pesticídy.

K návrhu komplexného systému registrácie, hodnotenia a autorizácie chemických látok (REACH) sa ešte očakávajú zložité rokovania. Niektoré pozmeňujúce návrhy prešli pri prvom čítaní v Parlamente len tesnou väčšinou a je pravdepodobné, že budú opätovne preskúmané.

Pozície:

Európska Rada združení chemického priemyslu (CEFIC) pripustila, že niektoré z chemických látok ako sú pesticídy, azbest alebo arzén môžu škodiť ľudskému zdraviu.

Rada však zdôraznila, že používané množstvá chemikálií sú často tak nízke, že len ťažko sa dá potvrdiť, či predstavujú nebezpečenstvo alebo nie. Neexistujú presvedčivé dôkazy, že ľudia, ktorí prichádzajú do kontaktu so syntetickými chemikáliám, sa vystavujú zvýšenému riziku poškodenia zdravia. CEFIC odkazuje, že terajšia generácia deti vedie zdravší spôsob života aj vďaka chemikáliám.

Dr. Grandjean sa pripustil kritiku ako oprávnenú a potvrdil, že poznatky o škodlivosti látok sú nepostačujúce. Je potrebný ďalší výskum, ktorý by sa venoval priamemu vzťahu medzi expozíciou a ochoreniami. Podľa jeho názoru je to však vážny problém, ktorému sa je treba venovať.

Ministerstvo hospodárstva SR predložilo dopadovú štúdiu vypracovanú Zväzom chemického a farmaceutického priemyslu o pripravovaných zásadných zmenách chemickej legislatívy EÚ a o odhade ich finančných dopadov na hospodárstvo Slovenskej republiky. V štúdii sa uvádzajú náklady v rozpätí 12,6 – 20 mld. Sk počas 11 rokov len pre Slovensko. Táto suma zahŕňa náklady na registráciu látok, autorizáciu látok, hodnotenie rizika a správu o chemickej bezpečnosti. V kontexte EÚ a informácií z Bruselu však odhad nákladov pre Slovensko pôsobí pomerne rozpačito, uvádza slovenský poslanec EP Vladimír Maňka (PES). Podľa Európskej komisie totiž celkové náklady počas 11 rokov pre celú EÚ budú na úrovni max. cca. 7,5 mld. EUR ( cca. 280 mld Sk). Sú to náklady chemického priemyslu spolu s nákladmi jeho klientov. Komisia rovnako odhadla úspory vďaka priaznivým účinkom na ľudské zdravie. Jedná sa o cca. 50 mld. eur  počas 30 rokov.

Ďalšie kroky:

  • 12. decembra 2006: Parlament bude pravdepodobne hlasovať o smernici REACH (druhé čítanie)
  • Smernica o chemických látkach musí byť následne odsúhlasená Radou
  • V prípade nezhody medzi inštitúciami zasadne konciliačný výbor. Ak ten neodstráni nezhody, môže byť celý návrh smernice zamietnutý.

REKLAMA

REKLAMA