MP SR: kritika opatrení o zabíjačkách nezastaví šírenie parazitov

Nedávno rezort pôdohospodárstva uverejnil tlačovú správu k diskutovanej zmene zákona o veterinárnej starostlivosti.

Pozadie:

Začiatkom februára 2007 vstupuje do platnosti novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá nariaďuje chovateľom ošípaných nahlasovať domácu zabíjačku na príslušnej regionálnej veterinárnej správy. Tá zabezpečí odber vzoriek a ich laboratórne vyšetrenie. Opatrenie má preventívny účinok pred šírením zoonóz – ochorení prenosných zo zvierat na človeka. Pri ošípaných ide napríklad o svalovca špirálovitého – trichinellu, pri hovädzom dobytku o pásomnice. Novela zákona v dôvodovej správe uvádza, že sa opiera o legislatívu Európskej únie.

Otázky:

Podľa ministerstva pôdohospodárstva sa tu jedná o „odborný a celospoločenský záujem“. Monitoringom sa majú získať výsledky laboratórnych vyšetrení na trichinellu, a tak aj získať stav tohto ochorenia parazitárneho charakteru prenosného na ľudskú populáciu. Rezort háji preventívny charakter , ktorý je dôležitejší pred následným vykonávaním náročnej liečby, ktorá má aj  silné ekonomické dopady (rekonvalescencia, zdravotné následky u pacientov).

  • Brusel a zabíjačky

Na Slovensku boli prezentované v médiách tieto zmeny, ktoré zasiahnu do priebehu tradičných domácich zabíjačiek aj ako neprimerané zasahovanie Bruselu.

V prípade európskej legislatívy „zabíjanie na súkromnú domácu spotrebu“ – takúto činnosť vykonáva súkromná osoba, ktorá sa nemôže považovať za prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Navyše, mäso získané z takéhoto zabitia sa neuvedie na trh. Zabíjanie na súkromnú domácu spotrebu spadá preto mimo pôsobnosť nariadení (ES) č. 852/2004 a 853/2004. Usmerňovací dokument o zavedení určitých ustanovení Nariadenia (ES) č. 853/2004 o hygiene potravín živočíšneho pôvodu, ktorý vydalo Generálne riaditeľstvo pre zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa 21. decembra 2005 v časti 4.3 uvádza: „Pokiaľ ide o takýto druh zabíjania (zabíjanie na súkromnú domácu spotrebu), môžu mať členské štáty zavedené vnútroštátne predpisy.“

  • Fakty o novom zákone

1. Telo jatočnej ošípanej z domácej zabíjačky alebo jeho časti s vnútornými orgánmi, ktoré nie sú tepelne opracované nesmú byť použité pre domácu spotrebu predtým, ako sa zistí, že výsledok vyšetrenia na Trichinella je negatívny.
2. Najrizikovejším produktom –výrobkom v tomto prípade je tradične vyrábaná domáca klobása zaúdená studeným dymom, ak sa nevykoná jej tepelné opracovanie.
3. Tepelné opracovanie živočíšnych produktov, prípadne ich ošetrenie zodpovedajúcim zmrazením spoľahlivo likviduje pôvodcu trichinelózy.

  • Nákazy svalovcom

Ministerstvo zverejnilo tiež prehľad nákaz svalovcom na Slovensku koncom minulého a začiatkom tohto storočia. Za toto obdobie bolo evidovaných takmer 400 prípadov, pričom pamätným sa stal rok 1998, keď v obci Valaská (Banskobystrický kraj) sa nakazilo 336 ľudí konzumáciou surových tradičných klobás vyrobených primiešaním psieho mäsa do bravčového. Larvy svalovcov boli diagnostikované práve v údenom mäse a klobásach. Správa uvádza tiež, že v jednom prípade bolo evidentne príčinou ochorenia u 11 ľudí bravčové mäso z domácej zabíjačky.

Infekcia sa diagnostikuje sérologickým vyšetrením, v niektorých prípadoch mali pacienti aj klinické prejavy – zvýšená teplota (okolo 39°C), bolesti brucha, svalov a kĺbov, bolesti hlavy, zvracanie a hnačka. Príčinou je najčastejšie konzumácia tepelne neupraveného mäsa.

Laboratórne vyšetrenia kontroluje Parazitologický ústav SAV v Košiciach, v Ríme bolo zriadené Medzinárodné referenčné centrum pre trichinelózu.

Pozície:

Ministerstvo pôdohospodárstva argumentuje, že jediný úkon, ktorý bude treba urobiť, je zadarmo telefonicky ohlásiť zabíjačku deň vopred – o ostatné sa postarajú orgány ministerstva. Podľa ministerstva tiež každý, kto tvrdí opak, je nezodpovedný a hazarduje so zdravím nášho obyvateľstva.

Ján Figeľ, člen EK nedávno uviedol, že „slovenský zákon o veterinárnej starostlivosti vo veci kontroly prítomnosti svalovca v zabíjačkovom mäse určenom na domácu spotrebu ide nad rámec povinností platných na celoeurópskej úrovni. Platná legislatíva EÚ takúto povinnosť nepozná. ” Právo Európskej únie sa veterinárnymi opatreniami vo vzťahu k domácej výrobe a spotrebe mäsa nezaoberá. Platí iba pre tzv. úradné kontroly, ktoré sa týkajú výroby a spracovania mäsa určeného pre trh a verejnú spotrebu.

Podľa Ondreja Dostála, riaditeľa Konzervatívneho inštitútu tento zákon nedáva celkom zmysel. V svojom blogu na portáli denníka SME 7. januára 2007 uvádza, že štát sa má starať o zdravotnú nezávadnosť mäsa predávaného v obchodoch, ale nie je správne, ak vyrába problém kvôli EÚ z niečoho, čo problémom reálne nie je. V oblasti zootechnickej a veterinárnej starostlivosti existuje vraj 1021 európskych noriem, dohôd, protokolov a rozhodnutí. Podľa Dostála ide o prejav neduhu eurointegrácie, “keď niektorí národní byrokrati túžia byť pápežskejší od pápeža a pod zámienkou, že to od nás EÚ žiada, zavádzajú byrokratické regulácie nad rámec toho, čo je pre splnenie záväzkov voči EÚ nevyhnutné.

Hlasovania politických strán v NR SR nebolo tradične opozično-koaličné. Jednoznačne proti boli poslanci SMK, kluby SDKÚ a KDH sa prevažne zdržali. Za zákon hlasovali strany vládnej koalície SMER – SD, HZDS a SNS.

Aktuálny vývoj a ďalšie kroky

  • Zákon o veterinárnej starostlivosti bol schválený v Národnej rade Slovenskej republiky v decembri 2006
  • Účinnosť nadobudne dňom 1.februára 2007.

REKLAMA

REKLAMA