Nedôvera k očkovaniu môže prerásť v zdravotný problém

Klesajúca miera zaočkovanosti môže pre Európu znamenať návrat nákazlivých chorôb, zaznelo na fóre v rakúskom Gasteine.

„Napríklad osýpky či rubeola v súčasnosti v Európe opäť vyčíňajú“, povedala na workshope o vakcinácii na European Health Forum Gastein rakúska europoslankyňa Karin Kadenbach.

„Svetová zdravotnícka organizácia bola preto nútená posunúť svoj termín, do ktorého sa chcela vysporiadať s týmito ochoreniami z roku 2010 až do roku 2015. „Dôvodom je klesajúca miera zaočkovanosti a nárast infekcií.“

Vírusy spôsobujúce osýpky sa dajú eliminovať ak je zaočkovaných minimálne 95 % populácie, povedala. Tento podiel ale v Európe padá a štúdie podľa nej potvrdzujú nárast prípadov osýpok v EÚ v rokoch 2010 aj 2011.

Prekážky: Skepticizmus a náklady

Podľa Kadenbachovej už jednoducho bledne spomienka na úspešnú elimináciu detskej obrny a kiahní. Vakcinácia sa podľa europoslankyne stala obeťou vlastného úspechu keďže ľudia nadobúdajú presvedčenie, že nie sú potrebné.

Náklady sú tiež dôležitý faktor, ktorý určuje mieru zaočkovanosti, čo sa ukázalo aj na prípade očkovania proti chrípke, hovorí Kadenbach. Krajiny, ktoré nepreplácali náklady na sezónne vakcíny mali logicky nižšiu zaočkovanosť. Najmenej takto zaočkovaných ľudí bolo v Rakúsku, Českej republike a Poľsku.  

Odborník Svetovej banky Armin Fidler delegátom fóra v Gasteine povedal, že existujú jasné údaje o tom, že imunizácia je jedným najekonomickejších intervencií vo verejnom zdravotníctve. Problémy verejných rozpočtov ale zasiahli aj túto oblasť.

Rozvíjajúce sa krajiny sú pioniermi

Fidler pripomína, že aj v mnohých nízko a stredne príjmových krajinách sú ľudia zodpovední za verejné rozpočty pripravení za imunizáciu platiť: "Doslova platia ľudí, aby sa nechali zaočkovať a tým zvýšili celkovú zaočkovanosť populácie.“

"V krajinách ako Mexiko, Brazília a Turecko sú niektoré sociálne služby, ako napríklad školské poplatky, naviazané na zaočkovanosť“, vysvetľuje Fidler, podľa ktorého sa tieto výdavky oplatia a mali by sa podporovať aj inde.

Internet nabáda k nedôvere voči očkovaniu

Kadenbachová navrhuje európsku iniciatívu združujúcu expertov z oblasti zdravotníctva a rozhodovateľov, ktorá by podľa nej pomohla zvýšiť politickú podporu vakcinačným programom. „Inak je tu riziko, že sa v Európe rozmôžu nákazlivé choroby, čo so sebou prináša, bolesť, postihnutia a smrť.“

Na seminári venovanom vplyvu sociálnych médií sa účastníci zhodli, že internetové prostredie sa k očkovaniu stavia skôr negatívne.

„Nie len, že tam je obrovské množstvo dezinformácií o očkovaní ale jeho oponenti organizujú cielené kampane a nehanebne zastrašujú rodičov, aby svoje deti nedali zaočkovať“, konštatuje John McConnel editor The Lancet Infectious Disease.

Podľa neho je jedným z dôsledkov takýchto kampaní, že ľudia sú oveľa menej ochotní akceptovať fatky založené na dôkazoch. „Agresivita očkovacích skeptikov vytláča všetko ostatné,“ hovorí McConnell.

Lekárska komunita by mala bojovať online

McConnell upozorňuje na dosiaľ nepublikovanú americkú štúdiu, ktorí hovorí, že pokusy využívať sociálne médiá na vysvetlenie otázok týkajúcich sa očkovania by mohli mať opačný efekt, pretože by narazili na odpor antivakcinačnej loby.

Hoci sú sociálne médiá pri vzdelávaní verejnosti o očkovaní problematické, Marc Sprenger z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb si myslí, že by sa online priestor nemal úplne prenechať skeptikom očkovania.

„Musíme sa na sociálnych sieťach prezentovať silnejšie a profesionálnejšie. Je predovšetkým potrebné posilniť verejnú dôveru v očkovanie tým, že zaangažujeme nezávislých expertov a ponúkneme svedectvá,“ tvrdí Sprenger.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA