Parlament chce pre aditíva legislatívu 21. storočia

Parlament schválil v prvom čítaní štvoricu nariadení, ktoré sprísňujú pridávanie prísad, aróm a enzýmov do potravín a mali by zmeniť aj aktuálny povoľovací proces Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín v Parme (EFSA).

Aditíva
Aditíva (www.euractiv.com)

Pozadie

V potravinárstve sa používajú v súčasnosti stovky prírodných a umelých prísad a potraviny sú obohacované aj o stále viac enzýmov.

Biela kniha EÚ o bezpečnosti potravín z roku 2000 (White Paper on Food Safety) avizovala celkové prepracovanie existujúcej legislatívy vo vzťahu k prídavným látkam (sladidlá, farbivá, konzervačné látky) a ochucovadlám. Tiež plánovala zaviesť zvláštne opatrenia pre používanie potravinových enzýmov.

Následne na to Komisia schválila v júli 2006 návrh nariadenia ustanovujúceho spoločný schvaľovací postup pre potravinárske prísady, enzýmy a pre ochucovadlá a špecifické prídavné látky určené pre ochucovanie potravín.

Cieľom nových pravidiel je posudzovať prídavné látky na základe najnovších vedeckých odporúčaní a aby pre všetkých spotrebiteľov dosiahla rovnaká úroveň bezpečnosti. Zámerom je tiež dosiahnuť lepšiu informovanosť spotrebiteľov, či napríklad údená chuť vznikla prirodzene, alebo je vo výrobku vďaka umelému ochucovadlu.  Vo všeobecnosti sa súčasný všeobecný regulačný rámec  zjednoduší a stanoví, ktoré látky majú byť a ktoré nemajú byť označované.

Súčasne so schvaľovaním nových aditív (ich bezpečnosť posúdi EFSA) bude prehodnotených asi 300 prídavných látok, ktoré sú v súčasnosti na trhu. Po prehodnotení ich bezpečnosti a nevyhovení kritériám, I keď sú v súčasnosti povolené, budú mať zakázané vstúpiť na trh.

Otázky:

Parlament žiada väčšiu bezpečnosť potravín, zvýšenie transparentnosti pri využívaní spomínaných látok a zachovanie svojich právomoci v prípade ďalších zmien tejto legislatívy.

Prísady sa do potravín pridávajú za účelom zlepšiť ich kvalitu a chuť. Ich využívanie pritom upravujú viaceré európske zákony, z ktorých niektoré sú už značne zastarané. Aj preto Únia prichádza s balíkom štyroch nariadení, ktoré majú situáciu riešiť:

  • zjednodušením pravidiel používania potravinových prísad
  • zosúladením s výsledkami vedeckých poznatkov pod dohľadom Európskych inštitúcií a Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA).

K prvým dvom nariadeniam pripravila správy Åsa Westlund (PES, SE). Tie sa dotýkajú:

  • problematiky udeľovania autorizácie na používanie rôznych typov prísad, enzýmov a farbív do potravín;
  • presných podmienok pre prísady (napr. sladidlá a farbivá), aby im bola autorizácia udelená.

Akékoľvek rozhodnutia o potravinových prísadách musia byť podľa EP prístupné verejnosti. V prípade, že by to malo ohroziť konkurencieschopnosť výrobcu, mala by mu byť podľa Parlamentu poskytnutá ochrana obchodného tajomstva na dobu piatich rokov.

V schválenej správe o podmienkach autorizácie prídavných látok sa uvádza, že ich použitie nesmie ohroziť zdravie spotrebiteľov, ani ich zavádzať , alebo mať škodlivý dopad na životné prostredie. Enzýmy a príchute majú byť povolené jedine v prípade, že je to v záujme spotrebiteľov. Text sa tiež špeciálne venuje sladidlám a farbivám, pričom udáva, že ich využitie by malo byť zakázané napr. v strave určenej batoľatám a malým deťom a prísady ako také by sa nesmeli využívať v nespracovaných potravinách.

Ďalšíe dve navrhované nariadenia mali za spravodajkyne Mojce Drčar Murko (ALDE, SI) a Avril Doyle (EPP-ED, IE). Ich znenia sa venujú špeciálne pridávaniu príchutí a enzýmov do potravín. Cieľom oboch textov je pritom zostaviť taxatívny zoznam schválených látok a ich povolené množstvá.

Parlament navrhuje sprísniť pravidlá pre označovanie produktov, najmä takých, kde sa použili geneticky modifikované prísady. Označovať by sa mali aj prísady-alergény. Prírodné arómy sú len tie, keď najmenej 95% aromatického komponentu bude prírodného pôvodu (Komisia navrhovala pomer 90%).

Pozície:

“Pre tých, ktorý nepoznajú návrh, môže byť tento problém technického rázu, prípadne že vôbec neexistuje. Napriek tomu tento balíček kombinuje väčšinu priorít EÚ – zaoberá sa bezpečnosťou potravín, inováciami a konkrencieschopnosťou európskeho potravinárstva, ako ja zjednodušením a zlepšením nariadení,” uviedol eurokomisár pre zdravotníctvo Markos Kyprianou.

Åsa Westlundová (PES, SE), spravodajkyňa nariadení si myslí, že “náš postoj by mal byť zameraný na to, aby spotrebiteľ nebol zavádzaný a životné prostredie nebolo ohrozované používaním aditív”.

“Dnešné hlasovanie Parlamentu je víťazstvom ochrany spotrebiteľa. Nová legislatíva zaistí, že prídavné látky nebudú zavádzať spotrebiteľa v tom, že potraviny, ktoré požívajú sú čerstvejšie, či zdravšie ako v skutočnosti sú. Potravinové prísady musia preukázať svoju bezpečnosť a výhodnosť pre spotrebiteľa ešte pred tým, ako sa schvália”, povedal europoslanec Bart Staes (Zelení/EFA, BE).

“zelení hlboko ľutujú, že EP sa vzdal spolurozhodovania v oblasti autorizačných procedúr, ktoré sú potrebné pre potravinovú bezpečnosť”. Kým do dnešného dňa musia Rada a Parlament súhlasiť s novými látkami pred tým, ako sa dostanú na trh, prijatá správa umožňuje prechod týchto kompetencií na tzv. panel expertov v rámci Komisie, v rámci komitologických postupov. Zelení podčiarkujú, že tieto rozhodnutia sú očividne kontroverzné a nemali by byť ponechané na pozícii odborníkov za zatvorenými dverami, dodáva ďalší zelený poslanec Carl Schlyter.

Tento fakt zdôraznila Európska spotrebiteľská organizácia (BEUC): “Sme znepokojení návrhom o komitologickom postupe namiesto spolurozhodovacej procedúry pri aktualizovaní zoznamu Spoločenstva pri povolených aditívach, enzýmoch a ochucovadiel. Sme presvedčení, že nebudeme schopní poskytnúť infomrácie, ani pochopiť uámer tohto rozhodnutia, kým nebudú vypracované jasné transparentné kritéria pre posudzovanie týchto látok.

Miroslav Mikolášik (EPP-ED) pri zdôvodnení súhlasného hlasovania o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín a ustanovení postupov pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu podporil rozhodnutie Rady zo 17. júla 2006 vo veci komitológie – „regulačný postup s kontrolou“. “Toto rozhodnutie je v tomto prípade krokom správnym smerom. Vo všeobecnej rovine však naďalej platí, že Európsky parlament si má ponechať právomoc rozhodovať demokratickým spôsobom o legislatívnych postupoch práve rozhodovaním poslancov.”

Ďalšie kroky:

  • jeseň 2007: nariadenia s pozmeňujúcimi návrhmi posúdi Rada. Ak im kývne, tak nové pravidlá budú môcť vstúpiť čoskoro do platnosti.
  • prelom rokov 2007/2008: druhé čítanie v EP
  • 2010: v prípade schválenia začne platiť nové nariadenie

REKLAMA

REKLAMA