Pesticídy pod lupou Parlamentu

Menej chémie a postrekov vidí Parlament ako východisko pre zlepšovanie zdravotného stavu Európanov a posunul ďalej špecializovanú legislatívu, ktorou sa má zamedziť nagatívny vplyv pesticídov na imunitu u detí, tehotných žien a seniorov.

Krátka správa

Popri kladnom vplyve pesticídov na maximalizáciu poľnohospodárskych výnosov sa musí zvážiť ich nepriaznivý dopad na zdravie človeka. Známe sú ich negatívne účinky na imunitný a endokrinný systém človeka, ako aj riziko vyvolávania rakoviny. Medzi najohrozenejšie skupiny spadajú seniori, tehotné ženy a deti.

Aj vo svetle týchto faktov Európsky parlament koncom októbra (23. – 24. októbra 2007) rokoval o balíčku správ, ktorých cieľom je regulovať využívanie pesticídov a znížiť ich škodlivý dopad na zdravie človeka a životné prostredie. Ale so zreteľom na konkurencieschoponosť poľnohospodárstva.

Správy vychádzajú z rovnakého princípu ako nariadenie REACH (o registrácii, autorizácii a obmedzovaní chemických látok), –  najnebezpečnejšie chemické látky zakázať a škodlivé nahradiť menej škodlivými. 

Podľa Parlamentu by nová legislatíva mala regulovať  okrem fytosanitárnych produktov aj biocídne prípravky, ako aj zákaz dovozu potravín vyrábaných s použitím zakázanej chémie. Parlament schválil zákaz leteckého postreku (s možnosťou výnimiek) a presadil rozšírenie ochrany vodných tokov a jazier.

Parlament chce zakázať využívanie pesticídov na verejných priestranstvách, t.j. v oblasti parkov, ihrísk, zdravotníckych zariadení či obytných zón. Nariadenie o uvádzaní pesticídov na trh bude tvoriť zoznam aktívnych látok  schvaľovaný na celoeurópskej úrovni. Na jeho základe budú potom produkty na ochranu rastlín (pesticídy) schvaľované na národnej úrovni jednotlivých členských krajín.

Poslanci podporili návrh Komisie na zákaz genotoxických, karcinogénnych látok, či látok, ktoré sú škodlivé pre reprodukciu alebo narušujú endokrinný systém, avšak tento zoznam doplnili o látky, ktoré majú neurotoxické a imunotoxické účinky. Testovanie na zvieratách by sa malo uskutočňovať až ako posledná možná alternatíva.

“Nazdávam sa, že všetky tieto opatrenia, je možné urobiť bez radikálneho škrtu cez rozpočet farmárov. Všetci si musíme uvedomiť, že je dôležité, aby farmári boli konkurencieschopní a aby sa nestalo, že ich produkty budú nahradené produktmi farmárov z tretích krajín”, uviedla poslankyňa Irena Belohorská (NI,SK) počas rozpravy a zdôraznila, že používanie pesticídov je spojené so vznikom zhubných nádorov, ako aj imunologických a iných neurotoxických porúch a v tejto súvislosti vyslovila “prekvapenie nad tým, že Komisia sa o zdravotných rizikách využívania pesticídov a ich kumulatívneho účinku, zmieňuje len okrajovo”. Najrizikovejšou skupinou sú podľa jej slov tehotné ženy, deti a plody. “Som za ochranu rastlín, ale v prvom rade som za ochranu zdravia ľudí”, uviedla a vysvetlila, že touto problematikou sa treba zaoberať aj v súvislosti s klimatickými zmenami. Globálne otepľovanie bude totiž mať podľa jej slov za následok zvýšené množstvo škodcov, a nebude možné donekonečna zvyšovať množstvo používaných pesticídov.

V rozprave o pesticídoch vystúpil tiež Belohorskej stranícky kolega Peter Baco (NI, SK), ktorý za mimoriadne cenné označil požiadavky na vysokú kvalifikovanosť ľudí počas manipulácie s pesticídmi. Zákaz leteckých postrekov sa mu nevidí a žiadal “jasné, oznamovacie dikcie”. Zámery v kvantifikovaných obmedzeniach sú tiež nezrozumiteľné a “neselektívnym uplatnením otvárajú mnohé riziká”. V SR sa podľa P. Baca “aplikuje priemerne menej než 1 kg pesticídov na jeden hektár, pričom v iných krajinách je to až 8 kg”. Teda sú krajiny, kde treba využívanie pesticídov naozaj znižovať, no sú aj krajiny, kde treba ich používanie dokonca zvýšiť. Navrhol preto využiť pri hlasovaní odporúčania Európskej asociácie ochrany rastlín, prípadne v prvom čítaní nepodporiť predložené nariadenie a smernicu a “ponechať predložené vyvážené návrhy Komisie”.

Zita Pleštinská (EPP-ED, SK) hovorí, že správa je “rozumný kompromis na dosiahnutie  rovnováhy medzi ochranou zdravia a životným prostredím na jednej strane a poľnohospodárskou produkciou na strane druhej”. Postupné znižovanie spotreby pesticídov v poľnohospodárstve by riešila podporou  poľnohospodárom, aby prechádzali na bioprodukty. “Správa môže byť tiež inšpiráciou pre spotrebiteľov, aby si na trhu alebo v supermarkete nevyberali len tie najkrajšie plody, ale aby z hľadiska svojho zdravia dali prednosť na pohľad menej vábnym, no zdravším bioproduktom”, uzavrela Z. Pleštinská.

REKLAMA

REKLAMA