Prísnejšie pravidlá pre potravinové prísady

Poslanci EP odmietli úplný zákaz niektorých farbív v potravinách, no prijali prísnejší systém ich označovania. Skupine Zelených je ĺúto, že sa to nebude týkať aj geneticky modifikovaných prísad.

Pozadie

V roku 2000 vydala Európska komisia Bielu knihu o bezpečnosti potravín. O päť rokov neskôr prijala EK nariadenie, ktoré vytvorilo spoločný schvaľovacií postup pre prísady v potravinách, pre potravinové enzýmy a potravinové ochucovadlá.

Okrem zjednodušenia a vysvetlenia existujúcich pravidiel nové opatrenia mali za cieľ zlepšiť informovanosť spotrebiteľov napríklad o tom, či chuť jedla bola dosiahnutá prirodzeným spôsobom, alebo ju zabezepčilo umelé ochucovadlo.

Spoločná schvaľovacia procedúra mala tiež prispieť k voľnému pohybu potravín na jednotnom trhu a zaistiť vysoký štandard ochrany spotrebiteľa, kedže verdikt sa vždy zakladá na vedeckom názore Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA).

Otázky

Záverečná spáva o prísadách v potravinách, prijatá 8. júla zdôrazňuje, že sladidlá, farbivá, prezervanty, antioxidanty, emulgátory a baliace plyny sa smú používať len vetdy, ak sú bezpečné pre spotrebiteľov a ak existuje technologické opodstatnenie ich použitia. Pre konzumentov musia tiež predstavovať “prínosy a výhody”.

Plénum Európskeho parlamentu sa nestotožnilo s odporúčaním výboru pre životné prostredie, bezpečnosť potravín a verejné zdravie zakázať jasné potravinové farbivá (azofrabivá E 110, E 104, E 122, E 129, E 102 a E 124). Vedecké šúdie totiž ukázali, že u detí môžu spôsobovať hyperaktivitu.

Poslanci sa ale zhodli, že potraviny obsahujúce niektoré z týchto farbív musia okrem tradičného označneia E plus číslo obsahovať aj informáciu o tom, že produkt “môže mať nepriaznivý účinok na aktivitu a koncentráciu detí.”

Pri ochucovadlách, ktoré sa využívajú na vylepšenie chuti a vôňe potravinových výrobkov, nové pravidlá budú prísnejšie pokiaľ ide o používanie popisného pojmu „prírodný“. Ochucovadlo bude môcť byť označné ako prírodné len vtedy, ak je 95 % jeho zloženia prírodného pôvodu. Komisa pôvodne navrhovala limit 90 %. 

Nová legislatíva upravuje aj úrovne toxínov, ktoré môžu byť prítomné v niektorých prísadách s ochucovacími vlastnosťami, ako napríklad bylinky a korenie. Prísnejšie pravidlá sa ale nebudú vzťahovať na čerstvé, sušené alebo mrazené bylinky a korenia používané napríklad v reštauráciách alebo v priemyselne vyrábaných potravinách. Komisia plánovala vyňať z prísnejších pravidiel len reštaurácie.

Enzýmy, ktoré sa používajú ako alternatíva k chemickýcm látkam na vyplešenie textúry, vzhľadu a nutričnej hodnoty potravín, dostanú zlenú len v tom prípade, ak nezavádzajú zákazníka pokiaľ ide o čerstvosť, povahu a kvalitu produktu.

Pozície

Skupina EPP-ED v Európskom parlamente privítala fakt, že sa v Únii po prvý krát harmonizovali pravidlá používania enzýmov. Ich doterajšia absencia podľa EPP-ED spôsobovala bariéry na trhu a viedla k rôznym štandardom ochrany zdravia a spotrebiteľa v EÚ.

Podľa poslanca Miroslava Mikolášika (EPP-ED) je veľmi dôležité označenie prídavných látok na výrobku tak, aby to bolo pre spotrebiteľa jasné a zrejmé. Okrem dôrazu na spotrebiteľa vyzdvihol aj ochranu životného prostredia, ktorú podľa neho treba pri schvaľovaní použitia príslušnej prídavnej látky brať takisto do úvahy. “Tu by som rád vyzdvihol aktivity ekologického poľnohospodárstva, kde je používanie syntetických prídavných látok zakázané”, uviedol, pričom zdôraznil, že takto vypestované biopotraviny nepredstavujú ohrozenie pre zdravie spotrebiteľa.

Mikolášik upozornil aj na používanie aróm, ktoré podľa neho prináša popri nespornom úžitku aj určité problematické aspekty. Najmä zraniteľné skupiny, treba podľa europoslanca chrániť pred negatívnymi následkami nadmerného nasadzovania niektorých aromatických prvkov, akými sú obezita či deformácia chuťových preferencií detí.

“Naším hlavným cieľom je zaručiť vysokú mieru bezpečnosti potravín a ochranu zdravia ľudí. Zároveň je nutné zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov, a tým podporiť čestný obchod v odvetví potravinárskych prídavných látok”, povedal v pléne.

Europoslankyňa Irena Belohorská uviedla, že potravinárske enzýmy denne konzumujú všetky vrstvy spoločnosti, napr. pri konzumácii rohlíkov či chleba, kvôli čomu je podľa nej veľmi dôležitá kontrola ich výroby a zdravotnej nezávadnosti, ako aj harmonizácia tejto kontroly v rámci celej Únie.

Získanie si dôvery občanov EÚ pri príprave európskych smerníc je podľa nej mimoriadne dôležité najmä v období, keď Európou otriasa škandál s tzv. recykláciou skazených, zdravotne závadných syrov, ktoré sa dostali do obehu z Talianska.  Podľa nej s atreba zamerať nielen na prípravu smernice, ale hlavne na kontrolu jej implementácie v jednotlivých členských štátoch. „Nakoľko vieme, že až 80% potravinárskych enzýmov je vyrábaných 4 spoločnosťami, kontrola kvality produkcie by nemala byť problémom”.

Skupina Zelených v EP je sklamaná z toho, že Parlament úplne nezakázal sporné azofrabivá. Zelení tiež požadovali jasné označenie geneticky modifikovaných prísad.

Ďalšie kroky

Paralelne k schvaľovaciemu procesu nových prísad bude prebiehať postupné opätovné hodnotenie substancií, ktoré sú už dnes na trhu. Po skončení procesu bude každá látka, ktorá sa nedostane do zoznamu odobrených zakázaná. Nariadenie by malo začať platiť do roku 2010.

REKLAMA

REKLAMA