Rakovina prsníka: treba prísnejšiu chemickú legislatívu

Epidemémiu rakoviny prsníka nezastavíme, pokiaľ nezabránime tomu, aby boli ženy počas svojho života vystavované chemickým kokteilom. Tvrdí to profesor Andreas Kortenkamp z University of London, ktorý prezentoval štúdiu o hormonálnych karcinogénoch Európskemu parlamentu.

“V Európe sme svedkami epidémie rakoviny prsníka, najmä vo východnej Európe, no aj v západnej Európe čísla naďalej stúpajú”, povedal Kortenkamp EurActiv-u počas návštevy Európskeho parlamentu, kde prezentoval závery štúdie o vyplyve hormonálne aktívnych chemických látok na rozvinutie karcinómu prsníka u žien.

Kortenkamp, šéf Centra pre toxikológiu na fakulte farmácie Londýnskej univerzity, uvádza, že lekári sa zhodujú v tom, že lepší mamografický skríning sám o sebe nevysvetľuje stúpanie počtu prípadov rakoviny prsníka. “Máme čoraz viac dôkazov o tom, že prírodne a farmaceuticky aplikované hormóny zohrávajú pri rakovine prsníka svoju úlohu, napríklad pri hormonálne substitučnej terapii (HST). Znepokojenie vyvolávajú najmä chemické látky v spotrebiteľských produktoch, ktoré sú hormonálne aktívne a správajú sa biologicky presne tak ako prírodné estrogény”, vysvetľuje profesor.

Chemický priemysel dlho tvrdil, že zistené stopy chemických látok v ľudskej krvi nepredstavujú nevyhnutne zdravotné riziko, kedže sa väčšinou zistia v extrémne nízkych koncentráciách. Toxikológovia nie sú jednotní v tom, ako interpretovať dáta získané v tzv. biomonitorovacích štúdiách. Profesor Kortenkamp hovorí o nových dôkazoch, ktoré popisujú ako sa tieto látky správajú a pôsobia ako zmes. “Keď skombinujete veľmi veľké množstvo chemikálií vo veľmi nízkych dávkach, zistíte podstatné hormonálne efekty. Môže sa dokonca stať, že hormonálna sila prírodných estrogénov sa zmení.”

Kortenekamp dúfa, že správu zoberú zodpovedné oragány vážne a jej závery sa premietnu do konkrétnych regulačných opatrení voči k týmto chemickým látkam. Priznal, že vo vede je vždy niečo, čo ešte treba vysvetliť a objasniť, domnieva sa však, že už teraz máme dosť vedeckých dôkazov, aby sme začali regulovať, pričom treba zároveň paralelne pokračovať vo vedeckom výskume. “Nemôžeme čakať na stopercentné informácie. To by bolo skutočne neetické.”

Chemické látky nie sú jediným rizikovým faktorom pri rakovine prsníka. Napríklad odkladanie materstva tiež zohráva úlohu. Podobne aj žiarenie, gény či alkohol, pripomína Kortenkamp. Obmedziť vystavenie chemickým látkam je však jedniným faktorom, ktorý môžu zodpovedné orgány priamo ovplyvniť. Podľa neho je chemická legislatíva REACH nástrojom, prostredníctvom ktorého sa môžu hormonálne aktívne chemické látky odmedziť.  

Cieľom legislatívy REACH je zlepšiť ochranu životného prostredia i zdravia obyvateľov EÚ dôslednejšou kontrolou používaných chemických látok. REACH je skratkou plného názvu Registrácia, Evaluácia a Autorizácia Chemických látok. V rámci nej bude na jeseň 2008 publikovaný zoznam najrizikovejších látok.

Chceli by sme na zozname vidieť chemické látky, ktoré menia hormóny“, povedala Lisette van Vliet, poradkyňa pre politiku toxínov v Health and Enviroment Alliance (HEAL). “Chemické látky, ktoré napodobňujú estrogén a ničia hormóny musia byť z trhu odstránené a nahradené bezpečnejšími látkami. REACH nám môže pomôcť to dosiahnuť, hovorí europoslankyňa Avril Doyle.

Pri rozprave o legialstíve REACH slovenská poslankyňa EP, Irena Belohorská (NI), poukázala na veľký nárast závažných ochorení, ktoré sa objavili v dôsledku hazardného používania chemikálií a nedostatku informácií poskytovaných spotrebiteľom zo strany výrobcu.

Ocenila, že opatrenie odstraňuje z prostredia rakovinotvorné látky. “Ja sa na to však dívam ako lekár a politik, ktorý má záujem o zdravie budúcich generácií aj o naše, nakoniec sa nás to dotýka všetkých. Zdravie je dôležitejšie ako všetky ostatné dopady,” uviedla Belohorská. Z princípu REACH vychádzala aj jej správa k tematickej stratégii trvalo udržateľného využívania pesticídov.

REKLAMA

REKLAMA