Rieky doplnia európsku legislatívu o čistých vodách

Po smerniciach o čistote vôd určených na kúpanie (2005) a čistote podzemných vôd (2006) pokračuje Parlament v ekologickom ťažení. V prvom čítaní dnes poslanci schválili návrh smernice o kvalite povrchových vôd. Tá okrem iného žiada čisté toky do roku 2015.

vida znečistenie 2
Zdroj: www.creativecommons.org

Pozadie

Európska politika v oblasti vôd pokrýva veľmi široké oblasti, ako je ochrana a  riadenie rizík v súvislosti s povodňami, množstvá chemikálií vo vodách, čistotu pitnej vody a vody určenej na kúpanie, ochranu podzemných vôd a odpadové vody z miest.

V roku 2000 bola prijatá rámcová smernica EÚ o vode. Položila tak základ pre ďalšie “dcérske” smernice venované jednotlivým typom vôd. Po jazerách a podzemnej vode sa na program dňa dostalo dosahovanie čistoty povrchových vôd, ktorému s venovali europoslanci v pondelok, 21. mája prostredníctvom správy francúzskej poslankyne Anne Laperrouze (ALDE).

Otázky:

Prvé dve smernice sa prijímali ťažko, oba návrhy legislatívy končili až v konciliačnom (tzv. zmierovacom) konaní. EP už teraz žiadal oproti pôvodnému návrhu prísnejšie opatrenia.

  • Počet nebezpečných látok

Európska komisia navrhuje stanoviť “normy environmentálnej kvality” (EQS) pre 41 nebezpečných látok, ktoré sa objavujú v povrchových vodách. Ide napríklad o pesticídy, ťažké kovy a iné nebezpečné látky ohrozujúce prežitie ekosystémov a zdravie ľudí. Poslanci žiadajú doplnenie tohto zoznamu o ďalších 28 látok. Požadujú tiež, aby EK spomínané látky overila a informovala o tom, či by nemali byť klasifikované ako “prioritne nebezpečné látky”. Ich konečné zaradenie by mala podľa poslancov Komisia oznámiť najneskôr 12 mesiacov po vstupe smernice do platnosti. EK má tiež zhodnotiť efektívnosť všetkých existujúcich legislatívnych opatrení, ktoré majú na kvalitu vody priamy alebo nepriamy dopad.

  • Prechodné obdobia

Je pravdepodobné, že v blízkosti zdrojov znečistenia nebude možné splniť normy environmentálnej kvality okamžite. Návrh smernice teda počíta s prechodnými obdobiami pre určité oblasti, nachádzajúce sa v blízkosti zdrojov znečistenia. Ich rozsah by sa mal byť podľa EK postupne zmenšovať. Spomínané požiadavky však považuje EP za nedostačujúce a žiada, aby členské štáty tieto oblasti zmenšovali tak, aby dosiahli všetky normy kvality najneskôr do roku 2018.

  • Kontrola

Nesúhlas s návrhom EK vyjadrujú poslanci aj v prípade požiadaviek na kontrolu. Kým EK navrhuje obmedziť kontroly na povrchové vody a nevzťahovať ich napríklad na živé organizmy a sedimenty (s výnimkou troch látok – ortuť, hexachlórbenzén a hexachlór –  ktoré sú pre potravinový reťazec nebezpečnejšie ako ostatné), europoslanci žiadajú, aby Komisia pre túto oblasť vypracovala samostatný legislatívny návrh.

Normy environmentálnej kvality by mali byť podľa EP dosiahnuté najneskôr do roku 2015. Vypúšťanie nebezpečných látok do povrchových vôd by malo prestať v roku 2025.

Pozície:

V rozprave vystúpila zo slovenských poslancov Irena Belohorská (NI), ktorá sa aktuálne venuje ako spravodajkyňa EP stratégii o trvaloudržateľnom využívaní pesticídov. Podľa Belohorskej „všetkých 8 látok, uvedených v skupine “ostatných znečisťovateľov” sú pesticídy, a väčšina látok zo skupiny “prioritných látok” sú taktiež pesticídy. Úroveň znečistenia európskych vôd pesticídmi a inými chemikáliami je veľmi vážna. Toto odôvodňuje potrebu riešiť problematiku znečistenia povrchových vôd, ako aj problematiku pesticídov, na úrovni Európskej únie a nie na úrovni členských štátov. Preto veľmi vítam zavedenie “environmentálnych štandardov kvality”, ktoré budú záväzné pre EÚ-27.

Belohorská ďalej uviedla, že problematika vôd nie je len problémom Únie, a preto je dôležitá spolupráca s tretími krajinami. „Nebude efektívne zaviesť prísne opatrenia v Európskej únii, keď k nám bude tiecť znečistená voda z tretích krajín.“ V svojom vystúpení upozornila na problémy niektorých oblastí východného Slovenska, ktoré majú nedostatočné zásoby podzemnej vody a teda pitná voda sa získava úpravou povrchových, a nie podzemných vôd a pri nedostatočne vybudovanej kvalitnej infraštruktúre je v tejto časti vysoký výskyt gastrointestinalnych chorôb. „Následne vynakladáme nemalé prostriedky na liečbu a očkovanie. Týmto problémom je potrebné predchádzať zabezpečením nezávadnej pitnej vody.“

Podľa Belohorskej Slovensko využíva zdroje zo štrukturálnych fondov na environmentálne účely na cca. 25%, čo je alarmujúco nízke číslo. „Číslo využitia štrukturálnych fondov na zdravotnícke účely je takmer nezistiteľné a je vo všeobecnosti veľmi malá informovanosť o tom, že na tieto účely taktiež možno štrukturálne fondy použiť. Celý proces je navyše byrokratický a poznačený korupciou. Myslím že Komisia, konkrétne Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku, by sa malo zamyslieť nad týmito číslami a navrhnúť reformu.”

Ako druhý zo slovenských poslancov sa prihlásil o slovo v rozprave Miroslav Mikolášik (EPP-ED). Skutočnosť, že EP v krátkej dobe dvoch rokov rokuje opäť o čistote vôd podľa neho poukazuje na vysokú aktuálnosť tejto témy. “Som rád, že Európsky parlament a Rada dospeli pri rokovaniach o predošlých dvoch normách k výsledku, i keď je známe, že rozdielnosť názorov bolo potrebné riešiť zmierovacím konaním. Som presvedčený, že musíme byť ako poslanci Európskeho parlamentu oproti návrhu Komisie náročnejší a zaradiť do zoznamu obzvlášť škodlivých látok aj niektoré ďalšie látky, ktoré sa tam doteraz nevyskytujú”, uviedol a spresnil, že ide najmä o teratogénne a karcinogénne látky, ako aj ťažké kovy, ktoré sa vinou priemyselných podnikov dostávajú nielen do povrchových, ale aj do spodných vôd.

V neposlednom rade treba podľa jeho slov tiež tvrdo postihovať tých, ktorí nedbalosťou či hrubou ľahostajnosťou spôsobujú splachovanie benzínu, ropy a ropných produktov do povrchových vôd a do rezervoárov spodných vôd. “Na Slovensku máme totiž smutnú skúsenosť, podobne ako v susednom Česku, s masívnym znečistením vôd vrátane spodných vôd pôsobením Sovietskych okupačných vojsk, ktoré okupovali našu krajinu po celých 21 rokov”.

Rovnako je podľa Miroslava Mikolášika potrebné zabezpečiť, aby sa do vôd nedostávali obzvlášť škodlivé pesticídy, ktoré sa nadbytočne využívajú v poľnohospodárstve a priamo tým ohrozujú zdravie obyvateľstva. Pri stanovovaní počtu obzvlášť škodlivých látok je podľa neho potrebné držať sa vedecky overiteľných informácii a dôkazov o škodlivosti pre človeka a iné živé organizmy. “Vyzývam preto Komisiu, aby vypracovala samostatný legislatívny návrh tak, aby nové normy platili záväzne najneskôr do roku 2015”, uviedol na záver.

Skupina zelených/EFA v Parlamente hlasovala v prvom čítaní veľkou väčšinou za návrh, ale vyslovila poľutovanie nad “prijatím viacerých pozmeňovacích návrhov v pléne, ktoré oslabili iné časti návrhu, hlavne tie, ktoré sa týkali vylúčenia monitorovania znečisťujúcich látok v sedimentoch”.

Priatelia Zeme Nemecko (BUND) tlieskali hlasovaniu Parlamentu, ale vyslovili ľútosť, že sa “ustúpilo viacerým širokým výnimkám na nátlak záujmov priemyslu”.  Sebastian Schönauer zo združenia tiež reagoval na hlasovanie ohľadne implementácie Rámcovej smernice o vode (RSOV / Water Framework Directive) slovami: “Od členských štátov sa vyžaduje zlepšenie stavu vnútrozemských vôd do roku 2015, no najneskôr do roku 2020 by teda morské vody mali byť virtuálne bez znečistenia. Ale EP zavádza opatrenia pre obmedzenie emisií pre určité látky a  pre kritické výnimky ako sú navigácia.”

Cefic, Európska Rada chemického priemyslu, záujmové združenie priemyslu uvítalo hlasovanie EP, pričom uviedli, že “Európsky chemický priemysel má povinnosť voči RSOV a rovnako záväzok prispievať ku kvalite európskych vôd.” Ohľadne chemických látok podčiarkli, “že Komisia bola požiadaná prešetriť, či sú tiež “prioritne nebezpečné látky”, ktoré rámcová smernica určuje na základe vedeckého posúdenia. Jasné, efektívne a praktické pravidlá pre všetkých aktérov sú kľúčové pre priemysel, ktorý môže prispieť ku kvalite vôd”.

Aktuálny vývoj

  • 22. mája 2007:  prijatie správy s pozmeňujúcimi návrhmi spravodajkyne Anne Laperrouze (ALDE, FR): 672 hlasmi za, 13 proti a 10 absenciami
  • Na najbližšom zasadnutí Rady sa bude hlasovať o návrhu EP

REKLAMA

REKLAMA