Španielska štúdia oživila diskusiu o pesticídoch

Zatiaľ čo sa balík legislatívy o pesticídoch blíži k finálnemu štádiu legislatívneho procesu, nový výskum ukazuje, že 100 % Španielov je zasiahnutých minimálne jedným typom látky medzinárodne označenej za potenciálne škodlivú pre ľudské zdravie.

Pozadie

V júli 2006 Komisa navrhla sprísniť pravidlá na využívanie pesticídov v Európe kvôli obávám z ich vplyvu na ľudské zdravie životné prostredie.

Kým enviromentálne a zdravotnícke mimovládne organizácie iniciatívu privítali, farmári a výrobcovia pesticídov vyjadrili obavy, že opatrenia budú viesť k väčšej byrokraciiodstránia z trhu aj neškodné látky.

V prvom čítani o balíčku Parlament hlasoval za rozšírenie zákazu na ďalšie látky v EÚ. Ministri pôdohospodárstva EÚ údajne dospeli v decembri k politickej dohode o súbore nových pravidiel. Výsledok rokovaní v Rade však bude známy až v januári, kedy bude spoločná pozícia finalizovaná a posunutá do Parlamentu na druhé čítanie.

Otázky

Španielska štúdia, ktorú vypracovali vedci na Univerzite v Granade skúmala úroveň kontaminácie konkrétnymi perzistentnými organickými polutantmi na vzorke dospelej populácie (387 osôb) a pokúslia sa určiť rozhodujúce faktory, ktoré sa spájajú s takýmito úrovňami. Súčasťou vzorky boli obyvatelia mestských aj vidieckych oblastí.

Podľa výsledkov publikovaných koncom minulého roka, 100 % skúmaných Španielov nosilo vo svojom tele aspoň jednu z nebezpečných chemikálií. Vedci identifikovali viac potenciálne škodlivých látok u žien než u mužov a viac u dospelých než u mladších ľudí. Prišli na to, že strava má rozhodujúci vplyv na koncentráciu týchto látok.

Vyššia koncentrácia u žien a starších ľudí je pravdepodobne zapríčinená vysokou prítomnosťou takýchto látok v prostredí, čo spôsobuje ich znásobovanie v potravinovom reťazci a ich bioakumuláciu v čase, vysvetľuje Juan Pedro Arrebola Moreno.

Vedci skúmali vzorky chirurgicky odobraného tukového tkaniva a pýtali sa dobrovoľníkov na ich miesto pobytu, životný štýl, stravovacie návyky a aktivity počas života. Odobrané vzorky šiestich látok zahŕňali substancie používané v priemysle, ako napríklad PCB (polychlórovaný byfenil), insekticídyfungicídy, ktoré sa používajú na zabránenie rozširovaniu plesní v plodinách.

Látky, ktoré vstupujú do tela cez jedlo, vodu či vzduch majú tendenciu akumulovať sa v ľudskom tukovom tkanive, cez, ktorý sa dostávajú do organizmu s potenciálnymi nepriaznivými účinkami na ľudské zdravie. Tie môžu zahŕňať rakovinupoškodenie reprodukčného či imunitného systému.

Pokiaľ ide o význam stravovania ako faktoru koncentrácie chemických látok v tele, štúdia tvrdí, že „konzumovanie niektorých potravín, najmä tých živočíšneho pôvodu a vysokým podielom tukov spôsobuje väčšiu prítomnosť toxických látok v ľudskom organizme“.

Pozície

Podľa Catherine Ganzlehnen z Európskej enviromentálnej kancelárie (European Enviromental Bureau), existujúce zákony kontrolujú predaj a likvidáciu pesticídov, ich použitie na poľnohospodárskej pôde nechávajú neregulované. Výsledkom je, že 5 % naších potravín obsahuje reziduá pesticídov nad limitmi a dodávatelia vody hovoria o vážnej kontaminácii spodných vôd.

Európska asociácia na ochranu plodín (European Crop Protection Association) odsuzuje skutočnosť, že zatiaľ nebol pochopený vplyv pesticídov na dostupnosť čerstvých potravín v Európe. Tvrdí, že veľké zmeny v legislatíve by mohli spôsobiť, že farmári stratia nástroje, ktoré potrebujú na pestovanie čerstvých potravín, ktoré tvoria základ zdravého stravovania.

Slovenská poslankyňa EP Irena Belohorská (NA), jedna zo spravodajkýň k Tematickej stratégii trvalo udržateľného využívania pesticídov k téme povedala: “Som za ochranu rastlín, ale v prvom rade som za ochranu zdravia ľudí”. Podľa europoslankyne touto problematikou sa treba zaoberať aj v súvislosti s klimatickými zmenami. Globálne otepľovanie bude totiž mať podľa jej slov za následok zvýšené množstvo škodcov, a nebude možné donekonečna zvyšovať množstvo používaných pesticídov.

“Nazdávam sa, že všetky tieto opatrenia, je možné urobiť bez radikálneho škrtu cez rozpočet farmárov. Všetci si musíme uvedomiť, že je dôležité, aby farmári boli konkurencieschopní a aby sa nestalo, že ich produkty budú nahradené produktmi farmárov z tretích krajín”, uviedla poslankyňa Belohorská v rámci rozpravy o tematickej stratégii EÚ.

REKLAMA

REKLAMA