Únia nie je ľahostajná k rakovine prsníka

Na intenzívnejší boj proti rakovine prsníka vyzvali 25. októbra poslanci Európskeho parlamentu. Štatistiky týkajúce sa tohto ochorenia sú naďalej nepriaznivé. EP sa venoval tejto téme aj pri príležitosti medzinárodného mesiaca boja proti tejto chorobe.

parlament, ep
parlament, ep

Pozadie:

V Európskej únii na rakovinu prsníka každoročne ochorie 275 tisíc a zomrie až 88 tisíc žien. 35% žien s týmto ochorením má menej ako 55 rokov a rakovina prsníka je takto najčastejšou príčinou úmrtí európskych žien vo veku od 35 do 59 rokov. V Nemecku na túto rakovinu ochorie 8 – 10 % všetkých žien. Ak je zachytená a liečená veľmi skoro, možnosť vyliečenia je vysoká – až do 95%. Menej známym faktom je, že rakovinou prsníka trpia aj muži, v Únii na toto ochorenie ročne zomiera 1 000 mužov.

  • V EÚ už od roku 1992 platia usmernenia o mamografickom skríningu, momentálne sa pravidelne uskutočňuje len v 11 z 25 členských štátov EÚ. Slovensko v tejto skupine nie je. Európsky parlament karcinómu prsníka adresoval pozornosť už v roku 2003.  Dúvodom, prečo sa téma dostala na program rokovania tento týždeń, jej aj symbolika októbra, ako mesiaca  boja proti rakovine.

Na Slovensku sa ročne registruje takmer 23.000 nových prípadov onkologických ochorení, prvé miesto patrí rakovine pľúc u mužov, kde sa zaznamenáva mierny pokles a rakovine prsníka u žien, ktorá neustále narastá. 

  • Súkromný sektor a mimovládne organizácie iniciujú edukačné kampane.
  • Odborníci špecializujúci sa na rakovinu prsníka sa v roku 2005 v St. Gallene zhodli, že v liečbe rakoviny prsníka treba očakávať revolučné zmeny. Rakovina prsníka sa nedá totiž považovať za jednu samostatnú chorobu a preto sa musia prístupom v jej liečbe urobiť zásadné zmeny.

Otázky:

V schválenom texte uznesenia sa EP venuje viacerým závážnym otázkam:

  • Kritika radikálnych operačných zákrokov

Odobratie prsníka je “skôr pravidlom než výnimkou, čo platí najmä pre nové členské krajiny”.

  • Potreba plošného mamografického skríningu

EÚ adresovala výzvu členským štátom týkajúcu sa plošného mamografického skríningu. V súlade s usmerneniami EÚ by sa každé dva roky malo poskytnúť ženám vo veku od 50 do 69 rokov mamografické vyšetrenie. Od členských štátov Parlament “očakáva lepšiu informačnú politiku o význame tohto vyšetrenia”.

  • Podpora výskumu karcinómu prsníka

Ide hlavne o finančnú podporu na vývoj testov založených na krvnej analýze.

  • Vplyvov škodlivých chemických látok a znečistenia životného prostredia

Europoslanci navrhujú, aby sa preskúmala súvislosť medzi rakovinou prsníka a potenciálnymi rizikovými faktormi, akými sú “tabak, alkohol a hormóny”, ale aj výživa, životný štýl, genetické faktory a ich vzájomnéspolupôsobenie.

  • "Charta ochrany práv pacientov s rakovinou prsníka a pacientov s chronickými ochoreniami na pracovisku"

Jej cieľom je, aby sa podnietili podniky poskytovať zamestnanie pacientom aj počas liečby, a tak po jej skončení pomôcť pri ich opätovnom začlenení na trh práce. 

  • Možnosť využitia prostriedkov z ERDF a ESF v zdravotníckej oblasti

Komisia má upozorniť nové členské štáty, že finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov je možné využiť aj v oblasti zdravotníctva. Členské štáty EÚ majú podľa EP využívať možnosť poskytnúť zdravotníckemu personálu ďalšiu kvalifikáciu prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu.

  • "Interdisciplinárne centrá pre pacientov s rakovinou prsníka" do roku 2016

Liečba v takých centrách existujú už vo Veľkej Británii a “dokázateľne zlepšuje šance na prežitie a zvyšuje kvalitu života”.

  • Potreba národných registrov rakovinových ochorení vo všetkých členských štátoch.

Pozície:

V rámci rozpravy vystúpila predsedníčka výboru EP pre ženské práva a slovenská europoslankyňa, Anna Záborská (EPP-ED). Pripomenula, že v diskusii o rakovine prsníka treba brať do úvahy úlohu mužov a rodiny. Rakovinu prsníka označila za problém verejného zdravia, ktorý sa týka všetkých žien v EÚ. “Každé dve minúty sa stanoví nová diagnóza. Každých šesť minút zomrie na túto chorobu jedna žena. Rakovina prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia u žien medzi tridsiatym piatym a päťdesiatym piatym rokom života. Ochorenie nerobí rozdiel v rase, náboženstve ani kultúre. Ak chceme spoznať všetky dôvody jeho vzniku bez výnimky, musíme byť k sebe úprimní. Aby mohla byť zvolená účinná stratégia, bolo by užitočné porovnať výskyt tejto choroby v jednotlivých členských štátoch EÚ“, uviedla. Všetky ženy musia mať podľa jej slov prístup k diagnostike a kvalitnej liečbe vo včasnom štádiu  nezávisle od pôvodu, sociálnej situácie či vzdelania. “Preto žiadam, aby EÚ umožnila financovanie nákupu vysokošpecializovaných medicínskych prístrojov cez európske fondy regionálneho rozvoja. Administratívne prekážky nesmú znamenať ohrozenie života ženy. Len tak je možné zachrániť tisícky ľudských životov. Ak by sa nám to podarilo, išlo by o skutočne pozitívnu diskrimináciu”.  Európsku komisiu vyzvala, aby sa snažila “seriózne sa zamyslieť nad financovaním prevencie rakoviny prsníka z fondov EÚ”.
 
“Rakovina je dnes už liečiteľná choroba, ak sa zistí vo včasnom štádiu. Teda dá sa povedať, že toto ochorenie je odvrátiteľné a ženy zomierajú aj pre našu ignoranciu. V štatistikách liečiteľnosti rakoviny prsníka existujú medzi členskými štátmi značné rozdiely. Občania Slovenska majú o 30 percent nižšiu šancu, že prežijú tento druh rakoviny, ako mnohé ženy zo západnej Európy,” zdôraznila europoslankyňa Irena Belohorská (NI). Ďalej informovala EP, že 20. októbra vznikla v SR iniciatíva pod názvom “Nedovoľte, aby sme zomierali”. Vyzvala politikov, lekárov, pacientov a širokú verejnosť, nech nedovolia, “aby mamy, manželky, partnerky, alebo dcéry zomierali na ochorenie, na ktoré zomierať nemusia.” Irena Belohorská ďalej podotkla: “Vytyčujú sa normy na ochranu prírody, stavajú sa európske diaľnice, no zabúda sa na investície do zdravia“. Dodala, že je poľutovaniahodné, keď nie sú zabezpečené preventívne prehliadky, ktoré by šancu prežitia zvýšili. Je nutné zabezpečiť, aby ženy mohli ísť na preventívne prehliadky aj vo večerných hodinách, alebo cez víkend, a zároveň zabezpečiť náležitú odmenu lekárom a zdravotníckym pracovníkom za túto prácu navyše. Pri schvaľovaní rozpočtu sa musí podľa Ireny Belohorskej myslieť nielen na nákup mamografov či ultrazvukov, ale predovšetkým na investície do ľudského faktora, aby existoval dostatok pracovníkov, ktorí vedia tieto prístroje obsluhovať.

Záverečná rezolúcia I. Fóra onkologických pacientov konaného 18. – 19. októbra 2006 v Bratislave „považuje za najdôležitejšie kroky v oblasti zlepšenia starostlivosti o onkologických pacientov vypracovanie Národného onkologického plánu. Kontrola rakoviny sa musí stať prioritnou úlohou programu vlády a kompetentných orgánov, ako jeden z najzávažnejších zdravotníckych problémov súčasnosti. Podľa slov Evy Sirackej, prezidentky Ligy proti rakovine sa musí rakovina ako „obrovské celospoločenské bremeno riešiť.“

Od 1.júla 2006 sa Slovensko pripojilo k medzinárodnej edukačnej kampane „Breast Friends” na pomoc ženám s rakovinou prsníka, ktorú podporuje farmaceutická spoločnosť Roche. Jej cieľom je osloviť všetky ženy, ktorým bolo toto ochorenie diagnostikované alebo tie, ktoré prežili negatívnu skúsenosť spojenú s podozrením na rakovinu prsníka. Jedna z tvárí kampane, Hana Gállová, uviedla: „Sme tu, ženy s podobným osudom. A chceme vám ukázať cestu. Cestu ako sa nevzdať. Mala som naozaj strach a som veľmi šťastná, že sa nakoniec potvrdilo, že nešlo o zhubný nádor. Uvedomujem si, že mnohé pacientky takéto šťastie nemali.”

Najnovší vývoj a ďalšie kroky:

  • Plénum EP 25. októbra 2006 vysokým pomerov hlasov za schválilo uznesenie o rakovine prsníka.
  • Parlament vyzval Komisiu, aby v blízkej dobe predložila správu o pokroku v súvislosti s opatreniami na zníženie miery úmrtnosti na diagnózu rakoviny prsíka a o realizácii programov včasného diagnostikovania rakovinových ochorení.

REKLAMA

REKLAMA