Únia uvažuje o legislatíve ohľadne mobility pacientov

Upresnenie cieľov spoločnej zdravotnej politiky a ochrany vnútorného trhu je podľa názoru Komisie najväčšou výzvou cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Pozadie

Komisia prijala Oznámenie, ktorým sa začalo pripomienkovanie návrhu legislatívneho rámca o zdravotných službách v EÚ. Ten by posilnil cezhraničnú dostupnosť k zdravotnej starostlivosti v rámci členských krajín Únie, a tak sa zabezpečil vysokokvalitnú a efektívnu zdravotná starostlivosť.

Existujú dva zásadné dôvody, ktorými argumentuje Komisia pre vznik tohto rámca: garancia právnej istoty cezhraničných pacientov a posilnenie kooperácie národných zdravotných systémov v členských krajinách.

Verejné pripomienkovanie stále prebieha. Doteraz v tejto oblasti tvoril legislatívne rámce svojimi rozhodnutiami Európsky súdny dvor, čo vyvolávalo istý druh „paniky“.

Otázky a pozície

Centrum pre zdravie a spoločenskú etiku (Centre for Health & Ethics in Society – CHES) spolu s londýnskou Kráľovskou lekárskou vysokou školou (Royal College of Physicians) zorganizovali 6. decembra 2006 okrúhly stôl aktérov, pri ktorom diskutovali pripomienky k rozsahu aktivít EÚ v zdravotnej starostlivosti.

„Existujú veľké, nevysvetliteľné rozdiely pri poskytovanej zdravotnej starostlivosti v členských štátoch EÚ a naše technologické know how sa efektívne nevyužíva“, uviedol Nick Fahy, zástupca riaditeľa odboru pre zdravotnú stratégiu EK. „Politicky povedané, členské krajiny disponujú veľkým potenciálom, aby sa mohli učiť od seba navzájom, aby zlepšili efektivitu a úroveň zdravotnej starostlivosti. Politická vízia potrebuje  byť jasná, aby sme ju mohli správne technicky uplatniť”, doplnil.

Fahy si myslí, že predchádzajúce rozhodnutia Európskeho súdneho dvora zanechali priveľa „právnej neistoty“ v oblasti, a aj preto Komisia musí preskúmať dopad cezhraničnej starostlivosti na národné systémy, zaviesť chýbajúcu právnu istotu, zhodnotiť podporné opatrenia EÚ pre členské krajiny a premyslieť taký druh nástrojov, ktoré by sa pre tento účel dali využiť (nariadenie, mäkká legislatíva alebo oznámenie).

„Potrebujeme rovnováhu sociálnych a trhových opatrení – takých pre systémy zdravotnej starostlivosti a aj pre vnútorný trh. Politické ciele musia kombinovať oboje a to je kardinálna výzva pre to, čo potrebujeme uskutočniť“, dodal Fahy.

“Podľa Zmluvy je zdravotníctvo kompetenciou národných štátov a to musíme rešpektovať”
Fínska parlamentná delegácia

„Podľa Zmluvy je zdravotníctvo kompetenciou národných štátov a to musíme rešpektovať. Nemali by sme priveľmi zasahovať do tejto problematiky, a ak, tak len keď vzniknú preto veľmi pádne dôvody“, uviedol attaché pre zdravotníctvo fínskej parlamentnej reprezentácie. „Potrebujem však niečo, čím ochránime zdravotnícke systémy pred zákonmi Súdu. Prikláňal by som sa za úzky rozsah aktivít, ktoré je možné realizovať spoločne a do čoho EÚ môže skutočne priniesť viac svetla a /alebo pridanú hodnotu. Obávam sa rýchlo pripraveného nariadeniu, ktoré spustí možno ďalšiu reťaz nariadení. Preto si myslím, že smernica  by bola vhodnejšia.“

Attaché pre zdravotníctvo zastupujúci nemeckú parlamentnú reprezentáciu podčiarkol zodpovednosť Nemecka k iniciatíve a uviedol, že „v roku 2007 by oznámenie malo vymedziť jasne 4 otázky: prípad občanov s dlhodobým pobytom, ktorých status je potrebné reformovať, prípad cezhraničných pacientov, pre ktorých je potrebná nová legislatíva a určitý druh spolupracujúceho mechanizmu medzi členskými krajinami, ako sú bilaterálne zmluvy, ďalej mobilita zdravotníckych pracovníkov, ktorú si je potrebné ujasniť a nakoniec právna istota systémov samotných, ktoré budú disponovať  určitým riadiacimi mechanizmami, ktoré podporia udržateľnosť systémov.

Rotislava Dimitrova, politická konzultantka pri EP uviedla, že „potrebujeme nájsť solídny základ pre legislatívnu normu – ináč nastanú problémy“.

Tamsin Roseová zo švédskeho Národného zdravotníckeho inštitútu vyzdvihla potrebu pokračovať v cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (so zabezpečením jej kvality). Rovnako uviedla, že je potrebné oddelene posudzovať pacientov samoplatcov a tých, ktorých vysielajú národné štáty /alebo si ich ošetrenie spätne uplatňujú. Týto jediní spôsobujú „paniku v národných zdravotníckych systémoch“. Riešenie by sa potom mohlo pôsobiť ako „slon v porceláne“. Podľa Roseovej je potrebné vedieť, či by sa súkromní pacienti mali tiež refundovať.
 

Ďalšie kroky

  • verejné pripomienkovanie oznámenia Komisie potrvá do 31. januára 2007
  • neskôr v budúcom roku (2007) predstaví Komisia konkrétny návrh pre opatrenie Spoločenstva v tejto otázke

REKLAMA

REKLAMA