V zdravom tele zdravý zub?

EÚ priberá, rastie, menej športuje, no cíti sa relatívne zdravá. Prieskum potvrdil, že Slováci sa najdlhšie prechádzajú. Tento druh telesnej aktivity však očividne nenapomáha znižovaniu zubného kazu.

eurobarometer
logo eurobarometra

Pozadie:

 
Podľa Eurobarometra aktívne športuje len 15 percent Európanov. Denne presedíme v priemere viac ako šesť hodín. Ďalšie prieskumy zdravotníkov hovoria o alarmujúcej kazivosti chrupu, najmä u slovenských detí.

Pri EÚ vznikla platforma pre výživu, telesný pohyb a zdravie (EU Platform for Action).

15. – 17. novembra 2006 organizujú spoločne vláda Turecka, Svetová zdravotnícka organizácia / Európska časť s Európskou komisiou konferenciu venovanú boju s obezitou v Istanbule. 

Otázky:

V novembri 2006 zverejnila Európska komisia výsledky mimoriadneho Eurobarometra „Zdravie a výživa“. Údaje boli sumarizované koncom roka 2005 na objednávku Generálne riaditeľstva pre zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa (DG SANCO) v spolupráci s GR pre komunikáciu.

Hlavnými témami prieskumu boli:

  • zdravotné a fyzické charakteristiky Európanov
  • stravovacie návyky v rámci EÚ
  • výživa a problémy súvisiace s nadváhou
  • telesná aktivita respondentov

Prieskum ohľadne výskytu zubného kazu realizovalo OECD a Svetová lekárska organizácia – WHO.

  • EÚ sa cíti fit

Všeobecne sa Európania považujú za zdravých. Viac ako ¾ respondentov považuje svoj zdravotný stav za dobrý, 21 % Európanov má vynikajúci zdravotný stav. 5 % opýtaných považuje svoj zdravotný stav za zlý a iba 1 % za veľmi zlý. Neutrálnu odpoveď poskytlo 19 % Európanov.

Viac pesimistické k svojmu zdravotnému stavu sú nové členské krajiny Únie. Výsledky medzi členskými krajinami sa dosť rôznia. Pri pobaltských krajinách, Lotyšoch a Latovcoch spokojnosť so zdravím prejavila len o málo viac ako polovica respondentov – 52 %, no najzdravšie sa cítia Dáni a Íri (84 – 87%). Zdravotne veľmi spokojné je tiež obyvateľstvo týchto krajín, no predbehlo ich v tomto tvrdení Grécko (46 %), Dáni dosiahli 44% a Íri 43 % veľmi kladných odpovedí.

  • Malí Južania a vysokí Severania

Ľudia zo severozápadnej časti Európy su všeobecne vyšší ako ľudia z Južnej Európy. V priemere má obyvateľ EÚ 169,9 cm, pričom najnižší sú Malťania (164,9 cm) a najvyšší Holanďania (174,5 cm). Celkovo najvyššími národmi sú Nemci, Škandinávci a Česi. Z kandidátskych krajín majú najvyšších ľudí Chorváti (172,1 cm).

V porovnaní s prieskum v EÚ-15 z roku 2002 možno konštatovať, že Európania mierne podrástli, najviac však v Spojenom kráľovstve (o 1,5 cm), v Luxembursku (o 1,1 cm) a Rakúšania si polepšili o  1 cm.

  • Obyvateľ Únie váži 72,2 kg

Najvyššiu priemernú hmotnosť dosahujú Chorváti (76,3 kg), Dáni a Holanďania (takmer 76 kg). Najmenej je to zas v Taliansku, Portugalsku a Francúzsku, kde je to menej ako 69,7 kg.

Priemerný Slovák je vysoký 171,2 cm a váži 73,4 kg

Najlepšie vyjadruje stav korpulentnosti Európanov Body Mass Index – pomer výšky a váhy. Ten varíruje od hodnoty 0,443 do 0,408. Najvyšší index dosahujú Chorváti a Luxemburčania, nuž a najštíhlejší sú podľa správy z prieskumu Eurobarometra Taliani a Francúzi. Slováci s BMI 0,429 sú síce mierne nad priemerom EÚ-25, v ktorej táto hodnota dosahuje 0,425. No napriek tomu patria Slováci k štíhlejšej časti Európy. Obdobne je na tom ako my Estónsko, Litva, BelgickoRakúsko. Oproti roku 2002 však váha Európanov rástla v 11 z 15 krajín. No najviac v Luxembursku (o 2,7 kg), Dánsku (1,7 kg) a Írsku )o 1,6 kg).

V priemere sú muži EÚ vyšší od žien o 12,3 cm a ťažší o 13,1 kg. Výška sa mení aj v rámci vekových skupín, kde mladá generácia (15 – 24 rokov) je vyššia o 5,3 cm. Mladšia generácia je na tom lepšie aj s BMI, kde dosahuje nižší výsledok, ako u staršej generácie.

  • Priberáme aj vďaka životnému štýlu

Eurobarometer v prieskume „zdravie a výživa “ sa venoval aj stravovacím návykom a problémom súvisiacich s nadváhou, obezitou a ich vzťahom k nedostatku telesnej aktivity. V závislosti na svojom povolaní respondenti uvádzali, že sedením strávia denne o čosi viac než 6 hodín. Prieskum tiež odhaľuje veľké rozdiely medzi telesnou aktivitou u respondentov rôznych členských krajín. Najmenej vysedávajú Portugalčania, najviac Holanďania (viac ako 8 hodín).

  • Luxembursko síce ťažké, ale „najpohyblivejšie“

Luxemburčania, Fíni a Nemci sa zdajú byť najviac športujúcimi občanmi EÚ-25 – jeden zo štyroch uvádza, že pravidelne vykonáva fyzickú aktivitu prostredníctvom športu alebo inej zábavy vo voľnom čase. Na druhej strane to isté tvrdí len 4% Talianov a 5% Grékov.

Vo viac než polovici krajín takmer 50% respondentov nerealizuje žiadne cvičenie, a to napriek tomu, že tri štvrtiny vyhlasujú, že oblasť, v ktorej žijú, „ponúka dostatočné možnosti byť fyzicky aktívny“.

V priemere sa občania EÚ prechádzajú denne niečo vyše hodiny (71 minút). Najmenej tak robia krajiny okolo Stredozemného mora. No viac ako 2 hodiny tak činia Slováci, 137,3 minút.

  • Do boja proti kazom detského chrupu

Zubní lekári sa stretli na východe Slovenska na medzinárodnom dvojdňovom sympóziu zameranom na primárnu prevenciu ústneho zdravia. Jeho účastníci upozornili na enormnú kazivosť chrupu slovenského obyvateľstva, najmä stav u detí je alarmujúci. V európskych štatistikách sa Slovensko nachádza na úplnom konci rebríčka a slovenské deti majú najvyššiu kazivosť spomedzi európskych krajín.

“Radi by sme upozornili verejnosť na zlý stav orálneho zdravia našich detí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) očakáva, že v roku 2010 bude index kazivosti chrupu u malých detí vo veku päť až šesť rokov taký nízky, že 80 percent týchto detí bude bez kazu a jeho následkov. Na Slovensku je stav opačný a až 80 percent detí vo veku šesť rokov má zubný kaz a jeho následky,” upozornila MUDr. Simona Dianišková, viceprezidentka Slovenskej komory zubných lekárov 10. novembra.

Podľa očakávaní WHO u 12-ročných detí by mal index kazivosti chrupu dosahovať v priemere iba 1,5 čo znamená, že takéto dieťa by malo mať iba 1,5 zuba buď pokazeného, zaplombovaného alebo vytrhnutého. “Na Slovensku sa v súčasnosti žiaľ toto číslo pohybuje okolo 4,5 zubov,” dodala viceprezidentka SKZL.

Pozície:

Obezita nie je viac typický syndróm blahobytu a bohatej spoločnosti; začína dominovať v rovnakej miere v  menej rozvinutých štátoch, ako aj v krajinách s tranzitívnou ekonomikou. Deti a adolescenti sú postupne zraniteľnejší voči narastajúcemu zdravotnému bremenu a ekonomickému rozmeru epidémie obezity, uviedol Dr. Marc Danzon, Regionálny riaditeľ WHO pre Európu.

„Počet detí s nadváhou rastie o 2 % ročne v rámci niektorých členských krajín WHO z Európy. V 70. rokoch bol ročný nárast o 0,1 %. V roku 2010 bude 1 z desiatich detí obézne: v regióne Európy približne 15 miliónov. Stravovacie návyky a telesná aktivita pestovaná od malička zotrvávajú a nakoniec ovplyvňujú zdravie počas života“, uvádza sa v tlačovej správe k pripravovanej ministerskej konferencii Európskych krajín WHO z 13. novembra 2006.

Súčasná forma zubnej starostlivosti a jej systém na Slovensku podľa odborníkov nevedie k napĺňaniu požadovaných cieľom. Na tieto úlohy totiž nestačí iba entuziazmus zubných lekárov. Potrebná je koordinovaná súčinnosť ministerstiev zdravotníctva a školstva a celoplošné zavedenie systému primárnej prevencie. …. zubní lekári upozorňujú, že štát si musí plniť svoje úlohy vo výchove k prevencii a zdraviu. Podľa návrhu Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) v súvislosti so zhoršujúcim sa stavom chrupu detí v SR je nevyhnutné vytvoriť celoplošný preventívny program na národnej úrovni, ktorý bude súčasťou Národného programu podpory zdravia a bude ho garantovať štát.

“Zase budeme na tom poslednom mieste v Európe a budeme sa hanbiť. To by sme prežili, ale neprežijem to, že tie deti budú choré a bude sa to komplikovať rôznymi inými ochoreniami. Zdravie človeka sa totiž začína v ústnej dutine,” zdôraznil prezident SKZL Ján Gašič.

Snem Slovenskej komory zubných lekárov 27. októbra v Čilistove so znepokojením prijal správu, že v programovom vyhlásení vlády SR chýba časť o podpore preventívnej starostlivosti v stomatológii. Žiada vyčleniť z verejných zdrojov cez systém povinného zdravotného poistenia  pre stomatológiu 5,5 % z celkového rozpočtu na zdravotníctvo a urýchlene presadiť objektívnu cenotvorbu pre stomatológiu podľa platných právnych predpisov v SR na  stomatologické výkony hradené z verejného zdravotného poistenia.

 
Ďalšie kroky:

  • 15. – 17. november 2006: Ministerská konferencia WHO/Európa k boju s obezitou v Istanbule
  • Jún: EÚ zverejní Európsku bielu knihu o športe pre všetkých, ktorá má povzbudiť občanov k vyvíjaniu zvýšenej fyzickej aktivity.

REKLAMA

REKLAMA