Vedci sa sporia o vplyve chemikálii na ľudské zdravie

Lekári a vedci venujúci sa výskumu rakoviny chcú, aby sa opätovne posúdil návrh smernice REACH ohľadne používania látok s podozrením na toxicitu. Žiadajú, aby sa používanie podozrivých látok spôsobujúcich ochorenia výrazne obmedzilo. Viacerí odborníci sú však názoru, že súčasné poznatky o vplyvoch chemikáli a ich používaní sú nedostatočné.

chemické, chemický
chemické, chemický

 

Pozadie:

Návrh právnej normy EÚ REACH ohľadne chemickej bezpečnosti sa dostane na program rokovania Parlamentu 14. novembra v druhom čítaní. Následne musí tento návrh prejsť schválením v Rade ministrov EÚ, aby sa mohol stať platnou právnou normou Únie. REACH je návrh smernice o registrácii, posudzovaní a autorizácii chemických látok vyrábaných a dovážaných do EÚ. Pre tento účel vytára EÚ agentúru v Helsinkách

Otázky:

Prof. Dominique Belpomme, predseda ARTAC (francúzskej organizácie venujúcej sa výskumu rakoviny) sa stretol 18. októbra v sprievode ďalších odborníkov s poslancami EP Počas stretnutia varoval pred „skutočným ohrozením“ obyvateľstva chemickým znečistením. Za posledných 20 rokov výskyt rakoviny u novorodencov kontinuálne narastá každoročne o 1 %. Belpomme podotkol, že plod je už v maternici vystavený „stovkám chmikálií“. „Je zjavné (na náraste rakoviny), že sa na tom podieľa chemické znečistenie“, hovorí Belpomme. Menoval pri tom dve hlavné látky, a to formaldehyd, chemikáliu používanú v preglejkách a kobercoch a polybrómované bifenyly a polybrómované difenylétery, ktoré sa používajú ako retardéry horenia v elektrických a elektronických zariadeniach a teda aj v spotrebnej elektronike.

„Dnes … nie sú to len deti, ktoré sú ohrozené. Je to celá ľudská populácia, ktorá je vystavená tomuto nebezpečenstvu“, uvádza ďalej Belpomme, jeden z najrenomovanejších vedcov stojaci aj za Parížskou výzvou. Táto výzva je petíciou vyzývajúcou k obmedzeniu používania jedovatých chemikálií. Od jej zverejnenia v roku 2004 bola podporená mnohými medzinárodne uznávanými vedeckými osobnosťami, držiteľmi Nobelovej ceny, tisíckou mimovládnych organizácii a 250 000 obyvateľmi Únie. Vyzývajú v nej európskych legislatívcov, aby podporili návrh smernice REACH, ktorá bude posudzovať a autorizovať okolo 30 000 existujúcich chemických látok z hľadiska zdravotnej a environmentálnej bezpečnosti.

„Lekári a vedci … dôrazne pripomínajú potrebu posilniť návrh smernice REACH a vyslovujú poľutovanie nad tým, že Rada svoje rozhodnutie neprerokovala s nami a odborníkmi“, uvádzajú signatári výzvy. „Žiadame poslancov EP, aby sa nerozhodovali na základe tradičných politických frakcií, ale aby vzali vážne na vedomie tento zdravotný aspekt v súvislosti s výskytom rakoviny a reprotoxicity“.

Pozície:

Varovania Belpommeho reflektuje aj aktuálny dokument WWF, ktorý hovorí o chemicky modifikovaných hormónoch, ktoré „môžu byť hlavným faktorom, ktorý v súčasnosti spôsobuje vznik rakoviny prsníka“. Podľa WWF je sporné „či menej ako polovica nových diagnostikovaných prípadov rakoviny prsníka je pripisovaná životnému štýlu a genetike“, ako často uvádza priemysel. Pripúšťa sa, že tento druh rakoviny môže byť vyvolaný aj viacerými chemickými látkami podobných hormónom, ktorým sú dievčatá vystavené počas vnútromaternicového vývinu alebo počas puberty.

Dr. Andtreas Kortenkamp, riaditeľ Centra pre toxikológiu na Fakulte farmácie Londýnskej univerzity uvádza: „Toto je prvý dôkaz toho, že chemikálie z nášho prostredia s estrogénnou chemickou štruktúrou stoja za týmto ochorením. Nie je to teda len vplyv prirodzených hormónov alebo estrogénov produkovaných farmaceutickým priemyslom, ktoré môžu prispieť k tvorbe rakoviny prsníka“.

WWF kampaň, ktorá zdôrazňovala prítomnosť chemikálii v krvi bola spochybnená inými odborníkmi. Alistair Hay, profesor environmentálnej toxikológie na Univerzite v Leeds uviedol pre BBC: „Prítomnosť týchto látok nás varuje, že sme vystavení chemickým látkam v našom životnom prostredí. Ale mali by sme prv pochopiť, aký to má celkový vplyv a nie vyvolať obavy u ľudí“.

Pripája sa k nemu aj Dr. Andrew Smith z medicínskeho centra pre toxikológiu na Univerzite v Leicestre, ktorý uvádza, že tieto chemické látky sa nachádzajú v prostredí v nízkych množstvách a že nie je možné zodpovedne posúdiť, či sú ohrozením, alebo nie. Pre BBC dodáva: „Žiaden toxikológ vám nepovie, že práve toto množstvo je tým faktorom. Bol by som radšej, ak by sme v našom okolí nenašli tieto chemické látky, ale pripisovať im takú toxicitu je úplne odlišná záležitosť“.

Belpomme súhlasí faktom, že je to vedecky nepodložený fakt ohľadne rizika nízkej kontaminácie týchto látok. „Nevieme“, dodáva. „ale princíp prevencie by sa mal zachovať v týchto prípadoch a toxické látky by sa mali obmedziť čo najviac“.

Ďalšie kroky:

  • 14. novembra 2006: Bude sa hlasovať v EP o návrhu smernice REACH (v druhom čítaní)
  • 4. decembra 2006: Má sa hlasovať v Rade ministrov (pre konkurencieschopnosť) a očakáva sa súhlas s návrhom smernice REACH (v druhom čítaní)

REKLAMA

REKLAMA