Verejné zdravie nesmie byť obeťou finančných trhov

Vlády v Európe by nemali kvôli kríze zanedbávať verejné zdravotníctvo, varuje eurokomisár Dalli.

Finančné problémy nemôžu obmedziť prístup ľudí k zdravotnej starostlivosti, povedala na konferencii organizovanej Európskou alianciou pre verejné zdravie komisár John Dalli.

„To, čo teraz Európa potrebuje, je zabezpečenie lepšej zdravotnej starostlivosti pri udržateľných rozpočtoch pre zdravotníctvo.“

Ťažké časy môžu podľa maltského komisára byť impulzom myslieť kreatívnejšie a presadiť hlboké reformy, znížiť tým náklady pri vybudovaní moderných responsívnych a udržateľných zdravotných systémov, ktoré sa budú hodiť pre budúcnosť.

Mnohé európske krajiny drasticky skresali od začiatku globálnej finančnej krízy rozpočty na zdravotníctvo.

Vo Francúzsku vláda počíta so zredukovaním výdavkov na strane zdravotného poistenia o 2, 4 miliardy eur. Až 40 % z tohto zníženia sa udeje cez presun ku generickým liekom a úsporám na medicínskom zariadení.  Väčšia efektívnosť v nemocniciach by mala priniesť úsporu o 1,5 miliardy eur.  

České ministerstvo zdravotníctva čelilo rozpočtovému škrtu vo výške 81 miliónov eur v roku 2010, čo predstavuje oproti roku 2008 zníženie o 30 %. V každom sektore sa škrty pohybujú vo výške 15 až 20 %.

V Grécku sa rozpočet pre zdravotníctvo znížil o 1,4 miliardy, z toho 568 miliónov sa týka platov a ďalších benefitov. Operačné náklady nemocníc sa znížili o 840 miliónov eur.

Nerovnosti narastajú

Šéfka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Zsuzsana Jakab zdôrazňuje, že finančná a hospodárska kríza vytvára podstatné nerovnosti, ktorých prvou obeťou sú nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

„Európske krajiny a regióny sa musia zamyslieť ako sa starajú o svojich občanov. Zdravie by mala byť priorita pre šéfov vlád a nie len pre ministerstvá zdravotníctva“, hovorí Jakab.

Francúzska europoslankyňa z klubu socialistov a demokratov Pervenche Berés si myslí, že sociálna ochrana, ktorá uzrela svetlo sveta po druhej svetovej vojne sa otriasa v základoch. „Dôsledky, ktoré má táto kríza na redistribúciu bohatstva sa veľmi nebezpečne rozsahom podobajú na veľkú hospodársku krízu z roku 1929“.

V Estónsku sa od júla 2009 znížilo nemocenské z 80 % na 70 %príjmu. V prípade starostlivosti o choré dieťa do 12 rokov zo 100 % na 80 %.

Grécka vláda tento rok znížila služby v oblasti duševného zdravia o 50 % a rozpočet už pokrýva len 45 % služieb pri psychosociálnej rehabilitácii.

V Lotyšsku od roku 2009 padli mzdy zdravotných sestier o 20 až 40 % od roku 2009. Medzi rokmi 2006 a 2010 sa počet nemocníc v Lotyšsku znížil z na 39 z pôvodného počtu 106. Počet lôžok klesol z 761 na 493

Pozície

„Ako námesační kráčame v ústrety katastrofe. Ak necháme naše zdravotné systémy rozvrátiť, dávno odstránené problémy, ako sú niektoré nákazlivé choroby sa vrátia. Potrebujeme vedenie, ktorý je založený na hodnotách“, povedal John Ashton z Veľkej Británie.

„Hľadáme politické riešenia na dilemy v oblasti zdravotníctva, ktorým dnes čelíme. Ako už v niektorých krajinách vidíme na zdaňovaní alkoholu a nezdravého jedla ako aj na zákaze marketingu nasmerovaného na deti, vlády majú možnosť opraviť niektoré problémy, ktoré trápia oblasť verejného zdravia v Európe. Zdravie by nemalo byť otrokom finančných trhov“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA