‘Virtuálni ľudia’ pomôžu k lepšej liečbe

Počítačové modelovanie bude v budúcnosti kľúčom k potlačeniu závažných ochorení ako sú rakovina alebo Alzheimerova choroba, tvrdí Európska komisia.

Pozadie

Choroby, ktoré predstavujú pre spoločnosť hlavnú záťaž, ako napríklad rakovina  alebo srdcovocievne choroby, sú vo svojej podstate komplexné a na ich vzniku sa posieľajú mnohé faktory – od životného prostredia, životného štýlu, starnutia až po genetiku.

Jeden z cieľov výskumu, podporovaného Európskou úniou, je integrovať poznatky všetkých týchto komponentov do počítačových modelov, ktoré by vďaka simulácii pomohli lepšie pochopiť podstatu choroby, urýchlili vývoj nových liekov a odhadli najlepšie liečebné postupy pre toho-ktorého človeka.

To by v konečnom dôsledku mohlo viesť k vývoju personalizovanej liečby orientovanej na konkrétneho pacienta. Počítačové modely buniek alebo orgánov môžu pomôcť vizualizovať efekty rôznych výberov liečby.

Iniciatíva EÚ, ktorá nesie názov “Virtuálny fyziologický človek” má za cieľ vyvinúť počítačové modely, ktoré by zodpovedali konkrétnemu pacientovi. Jej budúce aplikácie by mohli zahŕňať medicínske simulácie prostredia pri výkone chirurgického zákroku, predpovedanie chorôb, včasnú diagnostiku a hodnotenenie efektívnosti a bezpečnosti využívania liekov bez testov na pacientoch.

Otázky

Medicína vstupuje do obdobia „zmeny paradigmy“, kedy bude mať prevencia chorôb prednosť pred ich liečbou, povedal Rudolf Strohmeier, vedúci kancelárie eurokomisárky pre informačnú spoločnosť Viviane Redingovej na otvorení konferencie ICT BIO 2008, 23. októbra. Tento posun by mohol viesť k efektívnejšej starostlivosti i k zníženiu nákladov na zdravotníctvo, myslí si Strohmeier.

Na to je ale potrebný „holistický prístup“ k výskumu, ktorý prekračuje hranice diciplín, hranice štátov a spája odborníkov z oblasti informatiky a biomedicíny na úrovni EÚ, ktorý by toto všetko pretavili do reality, dodal komisár pre výskum Janez Potočník. Podľa komisára je práve toto oblasť, v ktorej by sa mali vytvárať spoločné európske programy v oblasti výskumu.

Pri napredovaní v tejto oblasti výskumu treba však vyriešiť interoperabilitu a zaistiť bezpečný prístup k údajom, poznamenal Potočnik.

Podľa Vivian Redingovej by je treba podporiť hlavne medzidisciplinárny výskum. Kombinácia informačných a komunikačných technológií s biomedicínou je podľa jej slov „spiaci obor“, ktorý by mohol priniesť revolúciu vo vývoji liekov a v personalizovaných a bezpečnejších liečbach.

Pozície

Prezidentka Európskej federácie asociácií neurológov Mary Baker poznamenala, že je dôležité zapojiť médiá a spustiť celospoločenskú diskusiu o etických aspektoch zmeny paradigmy, ktorá preferuje prevenciu pred liečbou.

„Komplexnosť živých systémov možeme dekódovať počítačovým modelovaním a simuláciou“ povedal Iain Mattaj, riaditeľ Európskeho laboratória molekulárnej biológie a európskeho bioinformatického inštitútu. Ľudský genóm kóduje 23 tisíc proteínov a 4500 kódových génov RNA, pričom každá bunka používa iný súbor z nich. „Ľudia sú geneticki veľmi rozdielni a niektoré z týchto rozdielov ovplyvňujú ich odpoveď na lieky“, hovorí Mattaj a dodáva, že lieky by mali byť podávané len tým, ktorí na ne pozitívne reagujú.

Profesor Martin Hoffmann-Apitius z Frauhoferovho inštitútu pre algorytmy a vedecké počítanie uvidol, že nedostatok štatisticky správnych údajov je výzvou pre prostredie IT. „Dostupnosť údajov povzbudí modelovanie a simuláciu na molekulárnej úrovni“, povedal a dodal, že ľutuje že nie sú dostupné žiadne verejné dáta potrebné na modelovanie a simuláciu na úrovni tkanív.

REKLAMA

REKLAMA