Vírusové hepatitídy musia byť zdravotníckou prioritou pre EÚ

Každý 12 človek je infikovaný hepatitídou B alebo C. Väčšina z nich o tom nevie. Téme ochorení pečene v zdravotníckej politike EÚ sa venovalo medzinárodné sympózium v Bratislave.

Pozadie

Ochorenia pečene sú šiestou najčastejšou príčinou úmrtí v EÚ (1,2 milóna ľudí ročne). Najčastejším a zároveň najvážnejším ochorením pečene sú vírusové hepatitídy. Celosvetovo je na svete infikovaných hepatitídou C alebo B viac ako pol miliardy ľudí. Tento počet desaťnásobne prevyšuje počet osôb infikovaných vírusom HIV/AIDS.

Hepatitída typu B a C je infekčné zápalové ochorenie pečene. Človek môže byť nositeľom vírusu dlhé roky, kým ochorenie skutočne prepukne. Neliečená hepatitída môže viesť k cirhóze pečene, rakovine pečene, k jej zlyhaniu a k smrti. Ak sa odhalí neskoro, často je jedinou nádejou na prežitie transplantácia, ktorá je však na Slovensku dostupná veľmi obmedzene najmä pre nedostatok donorov.

Otázky

V posledných rokoch sa na európskej úrovni rozbehlo niekoľko iniciatív, ktorých cieľom je upriamiť pozornosť na ochorenia pečene. Kampaň “Am I Number 12?” (ktorá upozorňuje, že až každý 12 človek môže byť infikovaný) žiada, aby Rada EÚ prijala odporúčania pre členské štáty ohľadne celoplošného skríningu populácie na infekčnú žltačku, a aby Brusel uvoľnil prostriedky na medicínsky výskum a členské štáty EÚ pristúpili k systematickému zberu dát o tomto ochorení.

V Bratislave sa 4. a 5. septembra uskutočnilo Medzinárodné sympózium: Pečeň a Lieky 08. Vírusová hepatitída – zdravotnícka priorita v Európskej únii, ktoré spojilo odborníkov, politikov, pacientske a ďalšie relevantné organizácie. Zúčastnení sa zhodli, že najväčšie nebezpečenstvo predstavuje fakt, že väčšina nositeľov vírusu nevie, že je infikovaná. 

Pokiaľ ide o vírusové hepatitídy zodpovedá zdravotná starostlivosť v SR, ktorú zabezpečuje 16 špecializovaných hepatologicky orientovaných pracovísk, úrovni európskych štandardov. Popredný slovenský odborník profesor Jozef Holomáň na tlačovej konferencii upozornili na niekoľko nedostatokov, napríklad nehradenie niektorých základných diagnostických výkonov špecifických markerov zdravotnými poisťovňami, “čo komplikuje možnosť stanovenia presnej diagnózy a nezodpovedá existujúcim usmerneniam”. Problémom je aj byrokracia, konkrétne zdĺhavý proces schvaľovania inovovaných odborných usmernení Ministerstva zdravotníctva. “Z pohľadu medicíny neexistuje drahá liečba, len neefektívna”, dodal profesor Holomáň.

Kampaň „Váž si svoju pečeň“ má prispieť k uznaniu vážnosti ochorenia na podobnej úrovni ako je to v prípade onkologických a kardiovaskulárnych ochorení. Cieľom Európskej asociácie pacientov trpiacich ochorením pečene (ELPA), je zvýšiť povedomie o tejto chorobe medzi európskymi tvorcami politík („policy makers“) pretože ide o “zaznávaný problém”, hovorí prezidentka ELPA Nadine Piorkowski.

Piorkowski tiež upozornila na výsledky štúdie Central and Eastern European Harm Reduction Network, ktorá ukázala, že až 90 % nakazených osôb o svojom ochorení nevie.

Na Slovensku pôsobí pacientske združenie Hep Hepl Klub, ktoré sa zameriava na vzdelávanie pacientov aj ich rodinných príslušníkov. „Snažíme sa pôsobiť aj na verejnosť, kde chceme spostredkovať odkaz, že sa netreba báť zverejniť svoju chorobu a netreba sa ani za nič hanbiť“, hovorí Ester Ďuráková, predsedníčka správnej rady Hep Help Klubu. „Som sa dozvedela, že Slovensko je výnikou, resp. jednou z výnimiek v Európe, že u nás neexistuje ani čiastočná, ani plná invalidita na hepatitídu C, vôbec neexistujú kúpele. Táto choroba je podceňovaná, nikto si nevšíma, že tí pacienti naozaj trpia a potrebovali by si oddýchnuť“, hovorí o problémoch pacientov na Slovensku Ďuráková.  

Europoslankyňa Irena Belohorská, ktorá bola jedným z garantov podujatia, poukázala na to, že je veľmi dôležité, aby infikovaní o svojom ochorení vedeli a nehazardovali ďalej so svojim zdravím a zdravím ostatných. Problém infekčných ochorení ako zdôraznila, patrí do portfólia EÚ, pretože „infekčné ochorenia nepoznajú hranice“. V súvislosti s infekčnou hepatitídou upozornila Belohorská na problém imigrantov. Podľa nej je potrebné koordinovať testovanie ne vírovú hepatitídu v utečeneckých táboroch, pričom toto vyšetrenie by malo byť „jedným z prvých“.

Európsky parlament ešte v roku 2006 prijal písomnú deklaráciu, ktorá získala medzi poslancami širokú podporu. Europoslanci v nej upozorňovali na hrozby spojené s vírovou hepatitídou a žiadali nie len profesionálne, ale aj politické kroky. Parlament prijal aj odporúčania pokiaľ ide o ohrozenie zdravotníckeho personálu infikovanými ihlami. Belohorská ale priznáva, že sa „vo veľa nemocniciach veľakrát aj z finančncýh dôvodov, niektoré opatrenia obchádzajú“.

Rizikové sú z pohľadu nakazenia sa hepatitídou aj niektoré “skrášľovacie procedúry”. Ako informovala Belohorská, štúdia v Taliansku odhalila, že až 15 % prípadov nakazenia sa hepatitídou typu B alebo C má svoj pôvod v procedúrach ako je tetovanie, piercing, manikúra, pedikúra, holičstvá, wellness a podobne.

Dnes sa na Slovensku robí preventívne vyšetrenie na prítomnosť vírusu u darcov krvi a u tehotných žien. Cieľom je, aby sa vyštrenia robili najmä u rizikových skupín, u narkomanov či väzňov atď.

Sympózium prijalo tzv. Bratislavskú deklaráciu na zlepšenie súčasnej situácie v diagnostike, výskyte a liečbe hepatitídy v EÚ, Slovensko nevynímajúc.

Pozície 

Slovenská europoslankyňa Irena Belohorská, členka výboru pre životné prostredie, verejné zdravie bezpečnosť potravín EP, v príspevku na sympóziu uviedla, že “politici by mali vždy preklenúť priepasť medzi zákonodarcami na jednej strane a požiadavkami zdravotníckych organizácií a požiadavkami pacientov na druhej strane. V súlade s princípom „Zdravie vo všetkých politikách“, by mali európske odporúčania vziať do úvahy dopad infekčných hepatitíd vo všetkých oblastiach politiky a snažiť sa zapojiť všetky relevantné európske a národné inštitúcie pri navrhovaní riešení.”

„Som veľmi pyšná na slovenských lekárov ako je doktor Holomáň, ktorý je uznaný ako expert, ktorý zastupuje EP a výbor v euroštruktúrach. Chceli by sme etablovať viac lekárov do týchto štruktúr“, dodala Belohorská na tlačovej konferencii pri príležitosti sympózia.

Ester Ďuráková, predsedníčka správnej rady Hep Help Klubu hovorí, že „hlavné, na čo som prišla ja pri svojej liečbe je, že človek sa potrebuje s niekým porozprávať, s niekým kto prežíva to isté, lebo ťažko budem ja zdravému rozprávať, že mne sa nechce ani vstať z postele, ani žiť“.

„Niektorí ľudia už našli k sebe cestu a začali robiť osvetu vo svojom okolí. Je hrozne veľa neliečných pacientov. Všetci sa boja nás infikovaných a pritom tí, čo už o svojej chorobe vedia, tí už nie sú nebezpeční, lebo vedia, že keď sa porežú, že nosíme so sebou leukoplast, že si to zalepíme, lebo nechceme infikovať nikoho iného. Je veľmi dobré, že sme sa tu stretli s Nadine Piorkowski, aby menili si skúsenosti s tým, ako to funguje v iných krajinách.”


Medzinárodného sympózia sa zúčastnili zástupcovia Výboru EP pre verejné zdravie (ENVI), Gen. riaditeľstva SANCO EK, Európskej asociácie pre štúdium pečene, Európskej asociácie pacietov s chorobami pečene, Regionálneho úradu Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu, Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť, Slovenskej spoločnoti hepatológie, Spoločnosti klinickej farmakológie, Národného monitorovacieho centra pre drogy.

REKLAMA

REKLAMA