Zdravotné podvody stoja EÚ ročne 56 miliárd eur

Straty spôsobené podvodmi v oblasti zdravotnej starostlivosti stoja EÚ ročne 56 miliárd eur, ale podľa expertov ostáva kvôli konfliktu záujmov vo farmaceutickom odvetví skutočná výška nákladov neznáma.

Sieť európskych zdravotníckych podvodov a korupcie (EHFCN) uskutočnila v Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Severnom Írsku, Nórsku, Poľsku, Slovinsku a Škótsku štúdiu, ktorej cieľom bolo určiť akú záťaž vytvárajú finančné podvody v zdravotníctve na spoločnosť. Cieľom bolo zároveň vymeniť si poznatky a skúsenosti v oblasti vyšetrovania týchto podvodov.

Ako faktory, ktoré najviac prispeli k tomuto fenoménu, štúdia označila nízko kvalitnú liečbu- vrátane tej, ktorú poskytli nekvalifikovaní praktickí lekári, falšované recepty a doklady o chorobe, cenové kartely a obstarávanie falšovaných liekov. Ide o znepokojivé zistenia, obzvlášť v časoch, kedy členské štáty Únie pristupujú k škrtom v rozpočtoch.

EHFCN zistenia predstavila na svojej výročnej konferencii v Bruseli 28. septembra tohto roku. Pri tejto príležitosti organizácia zdôraznila, aký tlak tieto podvody vyvíjajú na zdravotníctvo. Dokument celkovo identifikoval 4188 prípadov podozrenia zo spáchania podvodov v siedmych členských štátoch EÚ. Holandsko a Belgicko, kde lekári pracujú v systéme „platí sa za služby“ a teda lekári majú motiváciu poskytovať čo najviac ošetrení, zaznamenali najviac prípadov.

Prípad Derry verzus Peek z roku 1889 vo Veľkej Británii ustanovil. že za podvod sa považuje aj falošné tvrdenie, „ktoré bolo uvedené vedome alebo bez viery v jeho pravdivosť, alebo nedbalo, či bez toho, aby sa dbalo na to, či je pravdivé alebo nie.“
Predseda EHFCN Paul Vincke k štúdii zároveň dodal, že nie je jasné so „stúpajúcim počtom odhalených podvodov, či dochádza k väčšiemu počtu podvodov alebo sa len darí ich lepšie odhaľovať“.

Cezhraničná zdravotná starostlivosť spôsobuje problémy
„Kupčenie so zdravotnou starostlivosťou“ bolo označené ako hlavný zdroj podvodov. Dôvodom je najmä nedostatok spolupráce medzi colnými úradmi, políciou a zdravotníckymi organizáciami pri výmene citlivých údajov, vrátane sociálneho poistenia a daní.
Príkladom sú zistené prípady ľudí z Írska, ktorí využívali bezplatné zdravotnícke služby Severného Írska tým, že zadali falošnú adresu svojho bydliska, či francúzsky pacient žijúci v Belgicku, ktorý poberal 20 rokov deväť tisíc eur mesačne za liečbu, ktorú neabsolvoval a zatiaľ žil v domove pre starších ľudí.

Riešením je spolupráca

Belgická stratégia „informácií, kontroly a vyhodnotenia“, ktorú zaviedol Dr. Bernard Hepp poskytuje „právnu kontrolu“ správania sa pacientov. Občania tak dostanú jednoduchý a jedinečný čiarový kód pre všetky benefity v oblasti sociálnych vecí, takže je jednoduchšie vystopovať podvod- i keď v dôsledku veľkého množstva hráčov z verejného a súkromného sektoru ide stále o pomerne komplikovaný proces.
Vo forme odškodného a pokút sa po odhalení viac ako tisíc prípadov podarilo získať späť už 8,5 milióna eur.
Ako jeden z hlavných faktorov zvyšovania množstva odhalení vnímajú ľudia zapojení do projektu najmä udelenie právomocí lekárom zo strany inštitúcií, čím sa zvyšuje transparentnosť ich konania.

Prasacia chrípka „neexistovala“
Čo sa týka podvodov v zdravotníctve, „zadržiavanie informácií v oblasti konfliktu záujmov je tiež zločin,“ uvádza profesor z belgickej univerzity v Gent Marc Bogaert. Svetová zdravotnícka organizácie (WHO) doposiaľ odmieta odhaliť mená členov komisie pre krízovú situáciu, ktorá vydala varovanie o prasacej chrípke a označila ju za pandemickú. Komisiu neskôr obvinili z toho, že tento druh chrípky si získal prívlastok „pandémia“ na radu troch expertov, ktorí dostali zaplatené za poskytnutie konzultačných služieb farmaceutickému priemyslu.
Účastníci konferencie preto médiá vyzvali, aby vyšetrili tento „príbeh na pozadí“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA