Žijeme dlhšie, no nestarneme zdravo

Dlhovekosť dnešnej populácie je dôsledkom pokroku medicíny a zlepšenia životných podmienok. Zároveň je však aj výzvou pre verejné politiky v oblasti zdravia, prevenciu, diagnostiku a celkovú podporu zdravého starnutia. Chorobami spojenými s vekom sa zaoberal Európsky summit vo Vroclave.

Medzi hlavné zmeny vo verejnom zdraví za posledné storočie nepochybne patrí zvýšenie priemernej dĺžky života ľudí. Zatiaľ čo človek, ktorý sa narodil v roku 1900 mohol reálne rátať, že sa dožije v priemere 45 rokov, dnes je to až 80 rokov. Za posledných sto rokov sa život, minimálne v západnom svete, predlžil o 35 rokov. 

Z toho 5 rokov sa dá pripísať pokroku v klinickej medicíne, zvyšných 30 pokroku v oblasti verejného zdravia – to znamená v zlepšení sanitárnych podmienok, vzdelávaniu, vakcinácii (očkovaniu), bezpečnosti v práci a podobne.

Demografické trendy a prognózy sú však jednoznačné. Minimálne na starom kontinente bude počet ľudí, ktorí budú aktívne prispievať do systému verejného zdravotného poistenia klesať, čo predstavuje problém, s ktorým sa budú musieť vlády vysporiadať.

Proces starnutia je spojený s chorobami, ktoré značne zhoršujú kvalitu života. Medzi najčastejšie ochorenia v staršej populácii patria: kardiovaskulárne ochorenia, onkologické ochorenia, diabetes, neurologické poruchy, fraktúry ako dôsledok osteoporózy či depresie. Dlhodobá liečba a hospitalizácia starších ľudí pohlcuje nemalé percento z rozpočtov zdravotníctva jednotlivých štátov.

Pre efektívnejšie zvládanie stranutia prostredníctvom programov prevencie, včasnej diagnostiky a terapie chorôb spojených s vekom je potrebný ďalší výskum ako aj kroky na úrovni tvorcov verejných politík. Konferencia v poľskom Vroclave preto spojila odborníkov, lekárov rôznych špecializácií, výrobcov liekov a potravín, ale aj tvorcov politík z Európskej komisie, ministerstiev zdravotníctva, zástupcov zdravotných poisťovní a Európskeho parlamentu.

Myšlienka zdravého starnutia je dnes propagovaná na celom svete. Stále ale chýba program prevencie chorôb spojených so starnutím založený na skúsenostiach z viacerých členských štátov EÚ.

Na konferencii sa zúčastnila aj slovenská europoslankyňa Irena Belohorská. Vo svojom vystúpení upozornila, že vek je najdôležitejší rizikový faktor pri mnohých život ohrozujúcich rakovinových ochoreniach. Ako povedala, asi dve tretiny všetkých diagnostikovaných onkologických ochorení je u ľudí nad 65 rokov. “Veľa onkologických špecialistov a predstaviteľov priemyslu si stále neuvedomuje, čo môže ponúknuť výskum starnutia pre prevenciu a terapiu rakoviny.”

Dnes sú v Európe oblasti výskumu biologického starnutia a rakoviny značne fragmentované, bez prepojení alebo širšieho interdisciplinárneho prístupu, konštatovala Belohorská, ktorá je pôvodným povolaním onkologička.

prezentácii demoštrovala, aký má vplyv starnutie populácie na výskyt a úmrtnosť na onkologické ochorenia. Medzi najväčších zabijakov patrí rakovina pľúc, hrubého čreva a kolorekta, prsníka a žalúdka. “Je tiež veľmi dôležité poukázať na fakt, že že medzi výchdoeurópskymi a západoeurópskymi krajinami existujú významné rozdiely pokiaľ ide o mieru prežitia pri onkologických ochoreniach”.

Bojovať proti rakovine  – najmä v strednej a východnej Európe – by sa podľa nej malo prostredníctvom opatrení ako je kontrola tabaku, širší skríning rakoviny prsníka a rakoviny kolorekta ako aj úsilím o zlepšenie stravovacích návykov ľudí, spopularizovaním cvičenia a znížením úrovne obezity.

Zdravé starnutie je tiež jednou z priorít Francúzskeho predsedníctva v oblasti zdravotníctva. Snaží sa upriamiť pozornosť na boj proti degeneratívnym chorobám ako je Alzheimerova choroba, ktorá može byť v starnúcej európskej populácii v budúcnosti veľkým problémom. Výsledkom úsilia Francúzov by mohol byť akčný plán EÚ pre boj s Alzheimerovou chorobou, ktorý by sa zameral na spoločný výskum a zlepšenie kvality života ľudí postihnutých týmto ochorením.

Európska federácia združení farmaceutického priemyslu (EFPIA) tvrdí, že hoci sú Európania presvedčení o tom, že kvalitu ich života by najviac zlepšil dobrý zdravotný stav, existuje zásadný rozpor medzi legitímnym očakávaním Európanov viesť dlhší a produktívnejší život a pripravenosťou spoločnosti plniť ich súčasné a budúce zdravotné potreby.

REKLAMA

REKLAMA