Aj klimatické zmeny sú bezpečnostnou hrozbou, ozýva sa z NATO

Donald Trump môže na summite Severoatlantickej aliancie očakávať výzvy, aby neodstupoval od Parížskej dohody.

Zo severného aj z južného krídla NATO prichádzajú výzvy, aby sa Aliancia zaoberala klimatickými zmenami.

Poslanci z Islandu a Turecka sa hlásia o slovo tesne pred summitom NATO v Bruseli a zasadnutím parlamentného zhromaždenia Aliancie v gruzínskom Tbilisi. Šéfovia štátov a vlád sa zídu vo štvrtok 25. mája, poslanci členských krajín v nasledujúcich dňoch.

Na summite sa po prvýkrát stretne francúzsky prezident Emmanuel Macron so svojím americkým partnerom Donaldom Trumpom. Práve prístup ku klimatickej dohode z Paríža ich v súčasnosti rozdeľuje najviac.

Obe krajiny vyvinuli v minulosti veľké úsilie pre schválenie dohody a ratifikovali ju medzi prvými. Možno preto očakávať, že Macron a ďalší sa klimatoskeptika Trumpa pokúsia presvedčiť.

Odchod Washingtonu “veľkou ranou”

„Spojené štáty zohrali vedúcu úlohu v presadzovaní Parížskej dohody, ale objavujú sa signály, že môže odmietnuť jej štruktúry a dokonca aj vedecké zistenia, na ktorých je postavená,“ napísala vo svojej správe islandská poslankyňa a členka parlamentného zhromaždenia NATO Lilja Alfredsdottirová.

Pre klimatickú dohodu, ktorá sa už stala účinnou, by to bolo „veľkou ranou“, napísala Alfredsdottirová.

Jej správu prerokujú v Tbilisi poslanci z 28 členských štátov NATO a môžu ju schváliť.

„Medzinárodné spoločenstvo vrátane spojeneckých krajín NATO musí pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi, aby zostali lídrom … Medzinárodné úsilie sa veľmi sťažuje bez účasti Spojených štátov,“ napísala islandská poslankyňa.

Nedostatok potravín a vody

Správu z opačného konca Severoatlantickej aliancie, ale s rovnakým odkazom, napísal Osman Askin Bak.

„Klimatické zmeny sú jednou z najzásadnejších a najzložitejších výziev 21. storočia,“ píše turecký poslanec a člen parlamentného zhromaždenia NATO.

„Štáty, ktoré ratifikovali parížsku klimatickú dohodu z roku 2015, musia splniť svoje sľuby vrátane klimatického financovania pre rozvojové krajiny,“ nástojí Bak.

V správe, ktorú predstaví svojím poslaneckým kolegom z ďalších krajín NATO, sa Bak sústredí na región severnej Afriky a blízkeho východu. Rozpisuje sa o konkrétnych hrozbách spojených s klimatickými zmenami ako nedostatok potravín a vody.

NATO sa klíme nevenuje prioritne

Klimatickým zmenám sa NATO zatiaľ nevenuje ako hlavnej hrozbe. Pravidelne však na ňe upozorňujú hlasy z vedenia Severoatlantickej aliancie aj z členských štátov.

komuniké z vlaňajšieho varšavského summitu sa nespomínajú klimatické zmeny ani jedným slovom. To isté platí pre nedostatok potravín a vody.

Ako však pripomína turecký poslanec Bak, parlamentné zhromaždenie NATO v roku 2015 uznalo, že riziká spojené s klimatickými zmenami významne znásobujú iné bezpečnostné hrozby, zvlášť v arabských krajinách.

Za „bezpečnostnú hrozbu“ ich považujú aj generálny tajomník NATO, ako aj člen spoločného velenia Aliancie.

Stoltenberg: Zmena klímy nás ohrozuje

„Klimatické zmeny … dokážu zmeniť životné podmienky ľudí a vytvoriť nové migračné a utečenecké krízy a obmedzené zdroje, voda môžu vzbudzovať nové konflikty,“ povedal vlani v júni Jens Stoltenberg.

„Takže klimatické zmeny sú aj o predchádzaní konfliktom a vytváraní silnejšej stability, čo je dobré pre mier,“ dodal generálny tajomník NATO.

Najnovšia výzva na podporu Parížskej dohody prišla od francúzskeho generála a člena velenia NATO pre transformáciu Denisa Merciera.

„Ak jedna krajina, zvlášť tá najväčšia, neuznáva, že máme problém, potom sa nám budú ťažko riešiť príčiny klimatických zmien,“ povedal Mercier podľa denníka The Independent bez toho, aby menoval Spojené štáty.

Macron a Trump: dva svety

Donald Trump v minulosti vyhlásil, že klimatické zmeny sú „výmyslom“ a Parížska dohoda by mala byť „zrušená“.

Po voľbách Trump svoje vyjadrenia zmiernil a priznal aspoň ľudský faktor za klimatickými zmenami. Jeho poradca však avizoval, že Trump od Parížskej dohody naozaj odstúpi. Veľavravné sú aj jeho nominácie: klimatoskeptikov dosadil na posty ministra energetiky a šéfa Agentúry pre ochranu životného prostredia.

Macron počas svojej kampane hovoril o klimatických zmenách ako o najväčšej zahraničnopolitickej výzve spolu s terorizmom. Amerických klimatológov dokonca vyzval, aby sa presťahovali do Francúzska, „Prosím príďte … ste vítaní, je to vaša krajina, máme radi inovácie,“ vyzval ich prezidentský kandidát dobrou angličtinou.

Macron si za nového francúzskeho ministra energetiky vybral známeho ekologického aktivistu Nicolasa Hulota.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA