Aj Taliansko chce uhlíkové clo

Taliansko sa včera pridalo k francúzskym výzvam na zavedenie uhlíkového cla na krajiny, ktoré sa nepridajú ku globálnej dohode o obmedzení emisií. Komisia a niektoré ďalšie členské krajiny sú však proti.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a taliansky premiér Silvio Berlusconi listom vyzvali predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa, aby európska exekutíva zaradila návrh opatrení na zavedenie uhlíkového cla do júnovej správy o sektoroch produkujúcich emisie CO2.

Niektoré členské krajiny sa obávajú, že ak bude musieť ich priemysel platiť za emisie, zníži to jeho konkurencieschopnosť s lacnejším dovozom z mimoeurópskych krajín, ktoré podobné opatrenia nezavedú.

„Európske právo… predvída možnosť zahrnutia dovozcov do európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami“, píše sa v spoločnom liste francúzskeho a talianskeho lídra.

„Komisia by mala definovať podmienky, za ktorých by mohol byť aplikovaný tento mechanizmus na hraniciach EÚ.“

Nemecko však myšlienku emisných ciel minulý rok kritizovalo ako „ekoimperializmus“ a priame porušenie pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.

Proti je aj Európska komisia. Podľa nej by opatrenie viedlo k obchodnej vojne s krajinami ako Čína, čo by sa mohlo špirálovo dostať spod kontroly.

Proti plánom sú aj ďalší členovia, napríklad Švédsko. Rozvojové krajiny sa zas obávajú, že opatrenia by boli len skrytou formou protekcionizmu.

Podľa Sarkozyho a Berlusconiho by mechanizmus rešpektoval pravidlá WTO. Uhlíkové clo by bolo pre povzbudilo ďalšie krajiny v znižovaní emisií.

„Všetci by vedeli, že ak odmietnu urobiť dostatočné kroky v príslušných sektoroch, na ich výrobky by bola aplikovaná kompenzácia ekvivalentná snahám EÚ.“

Podľa bruselského think-tanku CEPS by mohlo uhlíkové clo pomôcť EÚ znova získať iniciatívu na globálnych klimatických rokovaniach, po ich minuloročnom neúspechu v Kodani.

Uhlíkové clo „by bolo priamou cestou smerom k „tieňovej“ globálnej cene uhlíka“ a z environmentálneho hľadiska by bolo prínosom, pretože „vždy (spôsobí) nižšie globálne emisie“.

Okrem toho, kompatibilita s pravidlami WTO a praktické otázky „nie sú neriešiteľné“ a príjmy z cla možno využiť na financovanie šírenia čistých technológií v rozvojových krajinách.

V júni predstaví Európska komisia štúdiu hodnotiacu hospodárske vplyvy možného zvýšenia limitu na obmedzenie emisií na 30% do roku 2020. Predpokladá sa, že vzhľadom na recesiu (a tým utlmenie hospodárskych kapacít) budú náklady nižšie.

(EurActiv podľa Reuters)

Ďalšie kroky

  • Jún 2010: Správa Európskej komisie o sektoroch produkujúcich emisie CO2 a možnom posune cieľa zníženia emisií na 30% do 2020

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA