Ako ďalej po Riu? Bez výhovoriek

Sklamaní neúspechom summitu o udržateľnosti sa environmentalisti obracajú na európske krajiny s výzvou, aby zdvojnásobili svoje úsilie v boji s environmentálnymi problémami. Chcú sa viac spoliehať na politických lídrov a ich voličov.

Konečný dokument schválený na konferencii OSN (Rio+20) obsahoval množstvo deklarácií o udržateľnosti, redukcii chudoby a rozšírení dostupnej elektriny pre znevýhodnené komunity, avšak žiadne pevné záväzky o ochrane prírodných zdrojov či ekonomickej udržateľnosti, v ktoré dúfali environmentalisti i predstavitelia Európskej únie.

„Keď sem prídu vlády s absolútne žiadnou ambíciou, znamená to, že ich dokumenty budú tiež bez ambície,“ vyjadril sa Asad Rehman, vedúci pre globálne klimatické a energetické kampane z britskej pobočky organizácie Priatelia Zeme.

Delegáti odmietli aj posilnenie právomocí Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), ktorý chcela EÚ pretransformovať na obdobu organizácií ako WTO, ILO či WHO.

Minister životného prostredia SR Peter Žiga sa v Riu venoval najmä problematike ochrany vôd. Diskutoval napríklad o predĺžení pôsobenia Medzinárodného centra na hodnotenie vôd (IWAC) na Slovensku. Vo svojom prejave na konferencii sa venoval tomu, ako nájsť vhodnú rovnováhu medzi hospodárskym rozvojom a ochranou vzácnych prírodných zdrojov.

Rio by nemalo byť výhovorkou

Napriek nevýrazným výsledkom stretnutia v Riu by podľa Jo Leinena, europoslanca zo Skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP (S&D), Únia nemala ustúpiť zo svojej vlastnej environmentálnej agendy.

„Rio by nemalo byť výhovorkou pre Európu, aby sa menej snažila, ale malo by byť motiváciou robiť viac, pretože musíme hrať zvláštnu rolu,“ uviedol Leinen, ktorý pôsobí vo výbore EP pre životné prostredie a ako jeden z mála sa zúčastnil konferencie. Dodal, že hospodárske úspechy Európy ostatných inšpirovali, „takže musíme upraviť tento model, alebo ho pretvoriť s agendou udržateľnosti“.

Konferencia sa konala pri príležitosti výročia od prvého Summitu Zeme po ukončení studenej vojny, na ktorom sa pred 20 rokmi podarilo schváliť prevratné environmentálne dohody týkajúce sa biodiverzity, klimatickej zmeny a spomalením dezertifikácie. Tohtoročné závery s názvom Budúcnosť, ktorú chceme, ale žiadne výrazné záväzky nepriniesol.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun sa napriek tomu o dobrovoľných prísľuboch vlád vyjadril pochvalne.

„Výsledný dokument poskytuje pevný základ pre sociálny, ekonomický a environmentálny blahobyt,“ povedal v piatok 22. júna. „Našou zodpovednosťou teraz je na ňom budovať. Rio+20 potvrdilo základné princípy – obnovilo zásadné záväzky – a dalo nám nový smer.“

Poznamenal, že krajiny prisľúbili na projekty potravinovej bezpečnosti, prístupu k pitnej vode a elektrine či lepšiemu manažmentu oceánov poskytnúť prostriedky vo výške 513 miliárd amerických dolárov. Takisto chcú napríklad vysadiť 100 miliónov stromov, podporiť pozíciu 5000 afrických žien-podnikateliek k oblasti zelenej ekonomiky a ročne zrecyklovať 800 tisíc ton PVC.

Extrémne úspešné firmy

V celkovom sklamaní ale niektorí účastníci našli aj pár svetlých bodov. Podľa europoslanca Leinena si napríklad  firmy začínajú čoraz viac uvedomovať hodnotu zeleného rastu.

„Nikdy som nevidel toľko firiem ako na tomto zasadnutí Rio+20,“ uviedol v telefonickom rozhovore. „Inteligentní biznis lídri  dobre chápu, že udržateľnosť je základom pre obchod a neudržateľný svet obchod naruší a zničí.“

S tým súhlasil aj Neil Hawkins, viceprezident chemickej firmy Dow Chemical pre udržateľnosť a životné prostredie, ktorý poukázal na záväzok 24 nadnárodných firiem posilniť ochranu ekosystémov.

„Z môjho pohľadu boli stretnutia v Riu extrémne úspešné pre firmy,“ povedal v posledný deň summitu. „Vlády po celom svete čelia mnohým rôznym výzvam, tak ako firmy, ale v týchto zacielených oblastiach vidím, že zo strany podnikateľov sa v Riu skutočne vykryštalizovala vedúca rola, a vychádzajúc z toho, očakávam rýchly spád udalostí.“

Dotácie zostávajú

Na zasadnutie v Riu nepricestovali viacerí lídri, ako Barrack Obama, Angela Merkel či David Cameron. Tým, summit stratil časť zo svojho lesku.

Navyše environmentalisti kritizujú tlak firiem na oslabenie medzinárodných záväzkov. Mimovládna organizácia, ktorá monitoruje ich lobing v EÚ varovala pred „bezprecedentnou úrovňou aktivity priemyslu“ na summite.

Asad Rehman z Priateľov Zeme upozornil na to, že ropné spoločnosti zablokovali akúkoľvek možnosť ukončiť podporu fosílnych palív, ktorých výšku odhadla Medzinárodná energetická organizácia na 400 miliárd dolárov ročne. Navyše firmy oslabili iniciatívu generálneho tajomníka OSN s názvom Udržateľná energia pre všetkých, keď zariadili, že jej súčasťou bude aj ropa, zemný plyn a jadrová energia.

„Nešli sme v skutočnosti späť, ale ani vpred,“ poznamenal Rehman a naznačil akú cestu ďalej zvolia ekologickí aktivisti.

„Mnoho organizácií hovorí, že je potrebné tento boj vrátiť späť na národné vlády, späť na EÚ, a snažiť sa dosiahnuť transformáciu na národnej a regionálnej úrovni,“ uviedol. „Musíme byť schopní vytvoriť politických voličov a politickú vôľu, aby sa tieto typy medzinárodných summitov stali naozaj úspešné.“

Pozície

Komisárka EÚ pre opatrenia na ochranu klímy Connie Hedegaard už počas prvého dňa summitu prostredníctvom sociálnej siete Twitter skonštatovala: „Nikto v tej miestnosti, kde sa text prijímal, nebol šťastný. Tak slabý je.“

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Stafan Nilsson uviedol: „Cesta z Ria je rovnako dôležitá ako cesta do Ria. Odteraz sme v režime implementácie.“ Dodal, že výbor „bude pokračovať konať v nadväznosti na Rio+20 v rámci EÚ a s partnermi mimo EÚ, so zámerom podporiť, uľahčiť a umožniť občianskej spoločnosti začleniť sa do procesov tvorby politík a rozhodnutí, aby sme naozaj mohli dosiahnuť budúcnosť, ktorú chceme.“

Craig Bennett z organizácie Priatelia Zeme povedal, že dohoda z Ria obsahuje „definície z vaty, staré myšlienky a chýbajú jej konečné termíny, ani zďaleka sa nepribližuje riešeniu pohotovosti planéty, ktorej čelíme.“

Podľa europoslanca Gerben-Jan Gerbrandyho (Skupina Aliance liberálov a demokratov za Európu) nebola konferencia úplný prepadák. EÚ dúfala vo vznik ambicióznej svetovej dohody o udržateľnosti, ale záujmy jednotlivých strán boli príliš rozdielne.

„Hoci krajiny zablokovali ambicióznejší text, spolupracujú ruka v ruke s organizáciami ako je UNEP, UNDP, občianskou spoločnosťou a favoritmi z podnikateľskej komunity na ekologizácii svojich ekonomík. Je to ako svet obrátený na hlavu; máme slabý text, ale základ silných ambícií a pokroku. To len podčiarkuje, aká to bola premárnená príležitosť,“ uviedol Gerbrandy.

Viaceré firmy „zdôrazňujú, že môžu byť konkurencieschopné len tým, že sa stanú udržateľnejšie. Dochádza k zelenej revolúcií, ktorá radikálne zmení svet,“ dodal.

José Graziano da Silva, generálny riaditeľ Organizácie OSN pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) sa vyjadril: „Spoločná vízia, ktorá sa z dokumentu Rio+20 vynára a krajiny diskutujú, odzrkadľuje naliehavosť, ktorú dnes máme: naliehavo ukončiť hlad a extrémnu chudobu, za súčasného zachovania životného prostredia a našich prírodných zdrojov.“

Dánska ministerka pre životné prostredie Ida Auken a komisár EÚ pre životné prostredie Janez Potočnik v spoločnom stanovisku uviedli: „Svet dnes naznačil, že sa musíme pohnúť smerom k udržateľnému rozvoju a ústrednou cestou, ako to dosiahnuť, je inkluzívne zelené hospodárstvo … Uznávame, že Rio je len začiatok a naprieč medzinárodnou úrovňou musí nasledovať škála aktivít. EÚ je oddaná odstráneniu chudoby a zlepšeniu života ľudí, za súčasného značného zníženia tlakov na životné prostredie,“ dodali.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA