Ako naplniť Parížsku dohodu o klíme? COP23 odpoveď ešte nedá

O zladení národných príspevkov k znižovaniu emisií by sa malo rozhodnúť až o rok v Poľsku.

Európska únia očakáva, že tohtoročná konferencia OSN o zmene klímy (COP23) v Bonne potvrdí záväzok medzinárodného spoločenstva o zintenzívnenie reakcie na zmenu klímy a bude znamenať výrazný pokrok pri dosahovaní cieľov parížskej klimatickej dohody.

Na COP23 sa začne Talanoaský dialóg, ktorý má viesť k navýšeniu národných príspevkov tak, aby sa podarilo splniť hlavný cieľ Parížskej dohody o klíme. Tým je obmedziť otepľovanie Zeme do konca storočia na 2°C v porovnaní s predpriemyselným obdobím.

OSN: V emisných záväzkoch výrazne zaostávame

Slovo “talanoa” pochádza z Fidži a označuje dialóg. Hoci COP23 sa koná v Bonne, predsedá jej tichomorský ostrovný štát Fidži, ktorý trápi najmä stúpajúca hladina morí.

Premeniť ambície na činy

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker v tejto súvislosti pripomenul, že po nadobudnutí platnosti historickej dohody z decembra 2016 je teraz kľúčové zamerať sa na vypracovanie vykonávacích usmernení.

Eurokomisár pre klimatické opatrenia a energetiku Miguel Arias Caňete pred odchodom do Bonnu uviedol, že parížska dohoda určila smer pre globálny prechod k modernému nízkouhlíkovému hospodárstvu.

“Teraz je čas premeniť naše ambície na činy a urýchliť jej implementáciu. COP23 bude kľúčovým momentom na zabezpečenie toho, aby sme dosiahli náš prvý termín: dokončenie parížskeho pracovného programu do roku 2018,” konštatoval komisár.

O implementácii rozhodnú o rok

Konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP23), ktorej predsedá Fidži, sa koná oddnes do 17. novembra 2017 v nemeckom Bonne. Zúčastnia sa na nej ministri a vládni predstavitelia, ako aj široká škála zástupcov občianskej spoločnosti a podnikov.

EÚ očakáva, že bonnská konferencia ukáže jasný pokrok vo vývoji technických pravidiel a usmernení na vykonávanie ustanovení Parížskej dohody, napríklad v oblasti transparentnosti a pri päťročnom ambicióznom cykle zameranom na pomoc menej rozvinutým krajinám postupne prispievať s rozsiahlejšími príspevkami.

Nemecký paradox: Uhoľná elektráreň stojí vedľa veterných turbín

Štáty sa budú venovať harmonizácii národných príspevkov k znižovaniu otepľovania, dnes má každý odlišné ciele pre odlišné časové obdobia. Päťročný revízny cyklus národných príspevkov má začať v roku 2023.

Konkrétny pracovný program by mal byť prijatý na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2018 (COP24) v poľských Katowiciach.

Komisia chystá nový balík

Cieľom EÚ je znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 o najmenej 40 percent, čo zahŕňa aj revíziu systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS) do roku 2020 s dôrazom aj na odvetvia, ktoré boli mimo ETS – doprava, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo či energetická účinnosť budov.

Komisia chce v stredu (8.11.) predložiť nový balík zákonných návrhov týkajúcich sa čistých mobilít s cieľom uľahčiť prechod EÚ na nízkouhlíkovú mobilitu a hospodárstvo.

Lobing nemeckých automobiliek ohrozuje nové limity pre emisie CO2

Vo finančnej oblasti je EÚ aj naďalej odhodlaná dosiahnuť kolektívny celosvetový cieľ mobilizovať do roku 2020 sumu vo výške 100 miliárd dolárov ročne a do roku 2025 financovať opatrenia v oblasti klímy v rozvojových krajinách. EÚ a jej členské štáty v roku 2016 prispeli k financovaniu opatrení na boj proti zmenám klímy vyše 20,2 miliardami eur.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA