Ako si “neprejesť budúcnosť”

Komisia niekoľko krát odložila zverejnenie stratégie pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu. Pri snahe o „zelenšiu“ ekonomiku naráža na protichodné výhrady spotrebiteľov a priemyslu.

Pozadie

Snaha o „zelenšiu“ produkciu a spotrebu stála už pri návrhu Integrovanej produktovej politiky (IPP), ktorý Komisia zverejnila v roku 2003. Ten si však vyslúžil kritiku mimovládnych organizácií i priemyslu. Pre mimovládky bola politika príliš slabá keďže neobsahovala žiadne legislatívne opatrenia. Podľa priemyslu sa zameriava príliš úzko na životné prostredie a environmentálnu udržateľnosť výroby nemajú zabezpečovať verejné inštitúcie, ale firmy.

Po kritike otvorila Komisia verejné konzultácie a na ich základe začala s prípravou akčných plánov pre udržateľnú spotrebu a produkciu (SCP – pripravuje ho DG pre životné prostredie) a o udržateľnej priemyselnej politike (SIP – pripravuje ho DG pre podnikanie).

Možnosti

Oba akčné plány – SCP i SIP – mali byť pôvodne zverejnené v decembri 2007. Teraz je aktuálny skôr stred apríla, hoci definitívny dátum hovorkyňa Komisia nezverejnila. Kvôli kritike aktérov musela Komisia svoje idei už niekoľko krát prepracovať.

Napríklad nápad komisára Stavrosa Dimasa, aby boli výrobky označované podľa množstva emisií CO2 vypustených počas ich produkcie, kritizovali spotrebiteľské organizácie i potravinársky priemysel.

Iné plány na prijatie systému fungujúceho v Japonsku, kde producenti v rôznych sektoroch dostanú termín, do ktorého sa musia v energetickej efektivite vyrovnať najlepšiemu výrobcovi vo svojom odbore, je podľa Európskej asociácie strojárenského priemyslu (Orgalime) v európskom kontexte nevhodný.

V starých šľapajach?

Zdroje blízke príprave dokumentov tvrdia, že Komisia pravdepodobne neprinesie v akčných plánoch žiadne úplne nové opatrenia. Skôr navrhne rozšírenie pravidiel ekodizajnu, uplatňovaných pri domácich spotrebičoch, na iné produkty, ktoré energiu nespotrebovávajú (napríklad okná).

Rozšírený môže byť aj systém ekoznámok, aktéri sa však zatiaľ nedokázali dohodnúť na najvhodnejších kritériách a metóde.

Podľa spotrebiteľskej organizácie BEUC by mala byť prvoradá jednoduchosť. Značky obsahujúce priveľa informácií by spotrebiteľov len miatli. Jim Murray, bývalý riaditeľ BEUC tvrdí, že ak má byť stratégia SCP realistická, spotrebiteľov treba vidieť takých, akí sú, a nie akých ich chceme mať.

Miroslav Jurkovič zo spoločnosti Envipak, ktorá okrem iného držiteľom licencie značky Zelený Bod, si myslí, že systém udeľovania ekoznámok môže pomôcť zavádzaniu technologických inovácií šetrnejších k životnému prostrediu. „Podľa môjho názoru v Európe je viditeľná aj inklinácia spotrebiteľov k eko-, bio- a environmentálne priaznivým výrobkom alebo službám a preto môže eco-labeling slúžiť ako motivácia pre podnikateľov odlíšiť sa od konkurencie a ukázať spotrebiteľom svoj postoj k životnému prostrediu.“ Jednou z takýchto značiek je práve Zelený Bod, ktorý už v Európe používa viac ako 136 000 spoločností.

Účinné argumenty

Tajomstvom úspechu je podľa expertov správna motivácia. Vďaka vhodným stimulom sa môžu na trhu uchytiť aj „čistejšie“, no drahšie výrobky.

Pre podporu vývoja a šírenie energeticky efektívnych spotrebičov, ekologickejších áut, či obnoviteľných zdrojov sa často používajú daňové stimuly. Koordinácia daňových politík na európskej úrovni je však zatiaľ vzdialenou métou.

Nedávny spoločný návrh Francúzska a Británie, aby „zelené“ tovary a služby benefitovali zo zníženej DHP nenašiel podporu u ostatných členských krajín. V každej otázke týkajúce sa daňovej politiky je potrebný jednomyseľný súhlas.

V európskych krajinách tak existujú rozličné štruktúry daňových stimulov, čo komplikuje život podnikateľom ale i spotrebiteľom. Komisia tak musí hľadať nedaňové stimuly.

REKLAMA

REKLAMA