Nakoľko prispejú aukcie emisií na zelené projekty?

Od budúceho roka si budú všetky podniky na Slovensku zapojené do systému obchodovania s emisiami nakupovať povolenky na trhu. Otázkou je, kam poputujú príjmy získané z ich dražby.

Na systém obchodovania sa emisiami (EÚ ETS) sa v posledných mesiacoch znáša čoraz viac kritiky, a to najmä v súvislosti s nízkou cenou povoleniek, ktorá nedokáže firmy stimulovať k inovatívnym investíciám do ekologických technológií. Napriek tomu sa s končiacou druhou fázou obchodovania Európska komisia (EK) pripravuje na obdobie, v ktorom má až na výnimky platiť pravidlo plnej aukcie povoleniek. Nová fáza začne platiť od 1. januára 2013.

V máji vyhlásila EK tender na proces monitorovania aukcií a podávania správ o jeho priebehu. Meno víťaza tendra bude známe až koncom tohto roku. EÚ tiež postupne začína nabiehať na systém jednotného registra. Ten má nahradiť aktuálne národné emisné registre, ktoré fungujú od roku 2005. Jednotný register bude plne aktivovaný od 20. júna, avšak stále s obmedzenými funkciami.

Systém dražieb prinesie výrazné zmeny aj do slovenského sektora energetiky, keďže elektrárne či teplárne už od budúceho roku nebudú získavať povolenky zadarmo. Dočasnú výnimku z úplnej aukčnej povinnosti pre sektor energetiky od roku 2013 Brusel zatiaľ odsúhlasil trom krajinám – Cypru, Estónsku a Litve.

Výška príjmov z aukcií je otázna

Dražby emisií ponúknu členským štátom, ktorým Komisia pridelí vymedzené množstvo povoleniek,  potenciálny príjem do štátneho rozpočtu. V prípade Slovenska sa odhaduje, že štát by z ich aukcií mohol získať ročne desiatky miliónov eur, avšak reálna výška výnosov bude závisieť od aktuálnej ceny kvót na trhu.

V prípade jednotiek EUA sa ich cena na trhu pohybuje za posledný mesiac pod hodnotou 7 eur za tonu CO2. V pondelok (28.5.) síce na chvíľu prekročila úroveň 7 eur a dosiahla trojtýždňové maximum, v priebehu niekoľkých hodín však cena týchto povoleniek opäť klesla. Prvá slovenská dražba kvót v objeme asi 1,8 milióna povoleniek je naplánovaná na jeseň tohto roku.

Komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger prednedávnom  uviedol, že „cena od 6 do 8 eur nie je cenovým signálom ani pre investorov ani spotrebiteľov“.  Keďže vzhľadom na krízu nie je 20 eur a viac úroveň schopná podporiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, za „ideálny rozsah“ považuje 12 – 18 eur za tonu CO2.

Podľa odhadov ministerstva financií pre denník Sme by SR mohla dať v priebehu budúceho roku na predaj asi 9 miliónov jednotiek. Ak by sa teoreticky predávala za aktuálnu trhovú cenu 7 eur, štátna pokladnica by z nich získala asi 63 miliónov eur, ak by dosiahla hornú hranicu Oettingerovho ideálneho rozsahu, mohlo by to znamenať výnos až 162 miliónov eur.

Na ochranu klímy aspoň 50 %

V čase hospodárskej krízy a konsolidácie verejných financií je potenciálny príjem do rozpočtu veľkým lákadlom pre rôzne štátne projekty hospodárskeho rastu.

Smernica o ETS, ktorú odsúhlasili všetky členské krajiny, hovorí o tom, že aspoň polovica financií získaných z aukcií povoleniek sa má použiť na znižovanie emisií skleníkových plynov a ochranu pred dôsledkami klimatickej zmeny. Ich presné miesto určenia ale v konečnom dôsledku závisí od rozhodnutia tej ktorej vlády.

Nemecko chce 100 % príjmov z aukcií využiť na znižovanie uhlíkovej náročnosti svojej ekonomiky.

Minister životného prostredia SR Peter Žiga taktiež trvá na tom, aby sa tieto príjmy použili na zelené projekty, ako je zvýšenie energetickej efektívnosti budov, technologické eko-inovácie či výmena starých kotlov.

V susednej Českej republiky sa o presnom využití tohto príjmu intenzívne diskutuje už od začiatku roka. Podľa návrhu novely zákona o obchodovaní s povolenkami po roku 2013 by sa na zelené projekty malo použiť 50 % výnosov.

Štátne či súkromné investície?

Kto ale bude skutočným príjemcov týchto zelených investícií zatiaľ nie je jasné. Environmentálnym organizáciám a súkromným investorom sa nepáčilo najmä aprílové rozhodnutie vlády, aby sa spomínaná zelená polovica výnosov použila na zatepľovanie verejných budov, ktoré predvída aj pripravovaná smernica o energetickej efektívnosti. Štát by ju teda tiež použil na znižovanie vlastných výdavkov.

Český EurActiv cituje Ondřeja Pašku z koalície neziskových organizácií CEE Bankwatch, ktorý zdôraznil, že pre financovanie renovácií verejných budov je vhodnejšia podpora z európskych fondov, ku ktorým sa verejné inštitúcie dostanú ľahšie než súkromné firmy. Pripomenúť ale treba aj to, že pod pojmom verejné budovy sa neskrývajú len sídla ministerstiev a ďalších úradov, ale tiež školy či zdravotnícke a sociálne zariadenia.

Zástupcovia priemyslu by zase radi videli, keby výnosy z predaja povoleniek smerovali do znižovania emisií priamo v priemysle, keďže práve priemyselné podniky tento príjem generujú. Sami sa pripravujú na technologické úpravy súvisiace so smernicou o priemyselných emisiách 2010/75/EÚ. Energetici okrem toho poukazujú na nutnosť  modernizovať prenosovú sústavu, z ktorej by mali koneční spotrebitelia väčší úžitok než v prípade priamych investícií do úspor domácností či obcí.

To, ako veľmi prispejú príjmy z aukcií emisných povoleniek na ochranu klímy a životného prostredia, či do tejto oblasti poputuje len minimálne stanovený objem prostriedkov a či z nich v konečnom dôsledku najviac vyťaží štát, podnikatelia, environmnetálne organizácie či občania sa ukáže až po širokej diskusii, ktorú možno očakávať v najbližších mesiacoch.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA