Arktída sa topí o polovicu rýchlejšie

Ľadová pokrývka v arktickej oblasti sa v lete topí oveľa rýchlejšie než vedci predpokladali. Potvrdzujú to údaje z európskeho satelitu, ktorý skúma hrúbku ľadu v polárnych oblastiach.

Predbežné výsledky zo satelitu Európskej vesmírnej agentúry CryoSat-2 naznačujú, že za posledný rok sa zo Severného ľadového oceánu stratilo 900 kilometrov kubických letného ľadu.

Miera straty je o 50 % vyššia ako predpokladala väčšina scenárov polárnych vedcov a ukazuje, že globálne opeľovanie začína mať na región zásadný vplyv. Už o niekoľko rokov by mohol byť ľadový oceán v lete bez ľadu, čím by sa spustila honba za rybami, ropou, nerastnými surovinami a ďalšími obchodnými možnosťami v tomto regióne.  

Už na starších satelitoch mohli odborníci vidieť, že arktická oblasť pokrytá ľadom sa v lete rýchlo zmenšuje. Nové merania potvrdzujú, zároveň dochádza k dramatickému stenčovaniu ľadu. Napríklad na severe Kanady a Grónska, kde ešte pred desiatimi rokmi hrúbka ľadu v lete zostávala na 5 – 6 metroch, sa teraz pohybuje medzi 1 – 2 metrami.

„Veľmi skoro môžeme zažiť kultový moment, kedy sa jedného dňa v lete pozrieme na satelitné obrázky a neuvidíme v Arktíde žiadnu ľadovú pokrývku, len šíru vodu,“ uviedol pre britský Guardian Seymour Laxon z Centra pre polárne pozorovanie a modelovanie na londýnskej univerzite UCL, kde sa dáta z CryoSat-2 analyzujú.

Čo môže nasledovať?

Dôsledky straty arktickej ľadovej pokrývky, hoci len na časť roku, by mohli byť veľké. Bez bielej vrstvy, ktoré odráža slnečné lúče späť do vesmíru, by sa región mohol zohrievať ešte rýchlejšie ako dnes. Došlo by tým nielen k zvýšeniu teploty, ale aj k uvoľňovaniu zásob metánu, ktorý sa nachádza na oceánskom dne.

„S padajúcimi teplotami medzi Arktídou a rovníkom, ako sa to dnes deje, je tiež možné, že sa prúdenie vo vyššej atmosfére bude viac nestabilné. To by mohlo znamenať zvyšujúcu premenlivosť počasia v nižších zemepisných šírkach,“ vysvetlil Chris Rapley z UCL.

CryoSat-2 je prvým satelitom na svete skonštruovaným špecificky na štúdium hrúbky morského ľadu. Z kazašského Bajkonuru ho vypustili 8. apríla 2010.

Americký skúšobný satelit ICESat predtým uskutočnil niekoľko dôležitým meraní, avšak fungoval prerušované a len v niektorých regiónoch. Napokon v roku 2009 prestal fungovať úplne. CryoSat dokýže merať hrúbku ľadu v Arktíde i Antarktíde a jeho radar, na rozdiel od laserov na ICESat, dokáže preniknúť aj cez mraky.

„Pred CryoSatom sme mohli vidieť, že letná ľadová pokrývka sa v Arktíde značne zmenšuje,“ uviedol Rapley. „Ale mali sme len zbežný pohľad na to, čo sa deje s hrúbkou ľadu. Potrebovali sme vedieť, čo sa deje a teraz nám CryoSat dal odpoveď. Ukázal, že ľadová čapica sa v oblasti nielen scvrkáva, ale aj dramaticky stenčuje.“

Morská ľadová pokrývka sa v Arktíde počas roka značne mení. Maximum dosahuje v marci. Kombináciou predchádzajúcich zistení z ICESatu a údajov z ďalších štúdií, vrátane meraní ponorkami, pod ľadom, dávajú podľa Laxona výsledky jasný obraz o strate ľadu v Arktíde za posledných osem rokov, a to v zime i v lete.

V zime 2004 bol objem morského ľadu v centrálnej Arktíde asi 17 tisíc km3, túto zimu bol podľa CryoSatu na úrovni 14 tisíc km3. Letné hodnoty z roku 2004 hovorili o 13 tisíc km3 ľadu, v roku 2012 to bolo len 7 tisíc km3, čiže polovica.

Presnosť meraní

Laxon upozornil, že zatiaľ ide len o predbežné analýzy údajov z CryoSatu, preto je namieste opatrnosť. „Mali by sme si dať pozor, predtým ako sa unáhlime k záverom. Navyše, súčasná miera poklesu objemu ľadu sa môže zmeniť.“

Zistenia CryoSatu sa porovnávali aj s výsledkami nameranými priamo v teréne na povrchu ľadu, lietadlami a tiež údajmi z podvodných sonarov, ktoré sú v regióne rozmiestnené. „Môžeme s určitosťou povedať, že mapy hrúbky ľadu CryoSatu sú správne na 10 cm,“ dodal Laxon.

Zároveň poukázal na to, že miera straty ľadu v zime je pomalšia ako v lete. „Naznačuje to, že so začiatkom zimy ľad rastie rýchlejšie ako v minulosti a tento efekt čiastočne kompenzuje stratu ľadu v lete.“

„Arktída je obzvlášť zraniteľná voči vplyvu globálneho otepľovania,“ uviedol Rapley. „Teploty tam stúpajú oveľa rýchlejšie ako na rovníku. Preto pozorujeme zmenšujúcu sa morskú ľadovú pokrývku. Hovorí nám to, že na Zemi sa deje niečo veľmi významné. Systémy počasie planéty sú vzájomne prepojené, takže to čo sa deje vo vyšších zemepisných šírkach ovplyvňuje nás všetkých.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA