Baltské more je najohrozenejšie

Ekosystém v Baltskom mori môže skolabovať, ak sa prímorské štáty nedohodnú a nezačnú spoločne bojovať proti znečisteniu, ktoré produkuje najmä námorná plavba. WWF vo svojej novej správw obviňuje tamojšie krajiny, že sa správajú nezodpovedne.

Veľké vodné plochy v Baltskom mori pokrývajú riasy. Ide o podobný druh riasových kvetov, aké v Pekingu zabraňovali súťaženiu športovcov vo vodných športoch. V Baltskom mori sa nachádzajú aj na jeho dne, čo spôsobuje brzdenie vodných prúdov a teda menšiu distribúciu kyslíka v rámci vodného ekosystému. Inými slovami zabraňujú eutrofizácii.

Morské riasy sa premnožujú najmä vďaka splaškom z lodí, ktoré obsahujú veľké množstvom organických látok, ktoré sa stávajú pre morskú flóru živinami. Ďalším zdrojov živín pre riasy sú uniknuté objemy poľnohospodárskych komodít, ktoré sa po mori prepravujú tiež často.

Podľa správy medzinárodnej organizácie WWF je Baltské more najzničenejším ekosystémom. Organizácia identifikovala desať najrozsiahlejších „mŕtvych zón“, z ktorých až sedem leží práve v spomenutom mori.

Deväť prímorských krajín, Nemecko, Dánsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Fínsko, Švédsko a Poľsko, zlyháva. Žiadna z vlád dodnes neprijala potrebné opatrenia, ktoré by zastavili vysokú mieru znečisťovania. WWF konštatuje, že „jedinou oblasťou, kde sa črtá jasný pokrok, je kontrola rybolovu.“ Lov rýb sa vo všetkých prímorských krajinách riadi niekoľkými princípmi: biodiverzita, odbúravanie chemických zlúčenín, zdecimovanie trhu s rybami, likvidácia nebezpečných substancií, redukcia znečistenia z lodí a eutrofizácia.

Medzinárodná organizácia kritizuje spomenutých 9 krajín, že sa v oblasti ochrany mora nesnažia spolupracovať. Baltské more ovplyvňuje veľké množstvo aktivít človeka, ktoré sú regulované rôznymi medzinárodnými a národnými opatreniami. Lasse Gustavsson z WWF vo Švédsku upozorňuje, že takáto skutočnosť by mala byť výzvou na hľadanie spoločného základu pre spoluprácu a nie výhovorkou a ospravedlnením jej neexistencie.

„Čo teraz Baltské more potrebuje, je politické vedenie, ktoré sa dokáže pozrieť aj za národné alebo čiastkové záujmy,“ dodáva Gustavsson.

Správa dáva za príklad Fínsko, ktoré ako jediná krajina koncipovala námornú politiku tak, aby do nej zapojila čo najviac relevantných sektorov. WWF dúfa, že takýto model inšpiruje aj zvyšné krajiny. Ak bude mať každý štát definovanú komplexnú námornú politiku, Námorná politika EÚ môže poslúžiť ako záverečný stimul pre hľadanie spoločného základu pre riešenie problémov Baltského mora.

Očakáva sa, že Európska komisia prijme Stratégiu pre Baltské more do júna 2009. Dokument by mal posilniť štandardy pre ochranu životného prostredia v mori.

REKLAMA

REKLAMA