Bez nových členských krajín by to bolo ľahšie

Pesimistický postoj Poľska a niektorých ďalších nových členských krajín voči energetickému a klimatickému balíku EÚ kladie otázku: Do akej miery bude mať EÚ kapacitu presadzovať ambiciózne politické ciele, ak sa v budúcnosti rozšíri?

Pozdĺž východných hraníc EÚ sa nesie „čiara zlyhania,“ ktorá je skúškou pre 27-člennú EÚ, či presadí ambiciózny cieľ, zredukovať emisie skleníkových plynov o 20% do roku 2020, povedal 19. novembra v Bruseli Michael Zammit Cutajar, niekdajšia hlava Rámcovej konvencie OSN o klimatických zmenách (UNFCCC). Základom pre jeho myšlienku je postoj Poľska a siedmich nových členských krajín EÚ, ktoré spoločne s Talianskom upútali pozornosť médií pre svoj pesimistický postoj voči návrhu klimatického a energetického balíka.

Ak sa členským krajinám nepodarí do konca roka dohodnúť sa na konečnom znení balíka, kredibilita, ktorú bude  EÚ potrebovať počas klimatických rokovaní OSN, sa „vyhodí von oknom,“ tvrdí Zammit. Je to názor, ktorý zdieľa aj Európska komisia. Tvrdí, že ak sa členské krajiny nedohodnú, EÚ sa nevyhne problémom na medzinárodnej úrovni.

Zammit si rovnako položil otázku, či ďalšie kolá rozširovania nezmenšia kapacitu EÚ presadzovať ambiciózne politiky a ciele ako také.

„Stredoeurópske a východoeurópske krajiny sa musia rozhodnúť, či chcú patriť do skupiny lídrov alebo tých, čo zaostávajú,“ konštatuje vo svojom otvorenom liste z 24.11. pre národné vlády skupina mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v 10 nových členských krajinách (Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko). Aj napriek tomu, že sú mimovládne organizácie v tomto regióne pomerne aktívne, verejnosť v nových členských krajinách je buď nedostatočne informovaná, alebo neverí, že by zmierňovanie klimatických zmien mohlo mať pozitívny dopad na národné ekonomiky.

Do diskusie o klimatických zmenách vstupuje aj politická elita. Veľmi výraznou osobnosťou, ktorá tvrdí, že pôvodcom klimatických zmien nie je aktivita človeka a preto im netreba venovať zvláštnu pozornosť, je český prezident Václav Klaus. Jeho skepticizmus vyvoláva obavy v kontexte blížiaceho sa Českého predsedníctva v prvej polovici roka 2009. Otázkou zostáva, či bude Česku krajinou, ktorá bude energicky presadzovať klimatické ciele EÚ v prípade, ak sa členské krajiny nestihnú dohodnúť počas končiaceho sa Francúzskeho predsedníctva.

REKLAMA

REKLAMA