Boj o klimatickú legislatívu vrcholí

Pripravovaná legislatíva, ktorá má pomôcť dosiahnuť ciele v boji proti klimatickým zmenám, vyvolala mnoho reakcií a námietok. Niektorí namietajú, že takáto klimatická politika môže zničiť európsku konkurencieschopnosť. Komisia hľadá kompromis.

uhoľná elektráreň
Zdroj: Jan Tik, www.creativecommons.org

Pozadie

V marci 2007 prijala Komisia záväzné klimatické ciele. Ich súčasťou je zníženie miery tvorby skleníkových plynov o 20%, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energií na energetickej skladbe EÚ na 20% a dosiahnutie 10% podielu biopalív na tejto skladbe, všetko do roku 2020.

Po prijatí záväzkov začala Komisia pracovať na konkrétnych legislatívnych nástrojoch. Prvým z tejto série má byť “energetický a klimatický balíček.” Očakáva sa, že bude predstavený 23. januára. Ako súčasť obnoviteľných zdrojov sa v ňom budú spomínať aj biopalivá. Rovnako stanoví rozdelenie bremena znižovania produkcie CO2 medzi jednotlivé členské krajiny. Očakáva sa, že načrtne aj problematiku revízie Európskej schémy obchodovania s emisiami (EU ETS) po roku 2013.

Komisia rovnako predstaví aj komuniké o technológii zachytenia a uskladnenia CO2 (CCS), ale i revíziu jestvujúceho systému štátnej podpory pre zvyšovanie podielu zelených energií.

Otázky

  • Preferenčné zmluvy

Niektoré členské krajiny a najväčšie európske priemyselné asociácie, zvlášť tie, pôsobiace v odvetviach náročných na spotrebu energií, vyjadrili obavy z možných dôsledkov pripravovanej legislatívy. Preto začali vyvíjať intenzívnu lobistickú aktivitu zameranú na obmedzenie rozsahu zamýšľaných plánov.

Najväčším bodom sporu je revízia schémy obchodovania s emisiami EU ETS. Priemyselné skupiny, napríklad Európsky okrúhly stôl priemyselníkov (ERT) a BusinessEurope, sú za zachovanie súčasného princípu. Ten funguje tak, že istá časť emisných kvót je pridelená subjektom bezplatne, zatiaľ čo s menšou časťou sa obchoduje. Komisia zamýšľa postupne prejsť na systém, v ktorom by bolo obchodovaných na trhu celých 100%. Priemyselníci však namietajú, že takýto mechanizmus by neúmerne predražil prevádzku tovární a mohol by tak spôsobiť presun výroby mimo štáty EÚ.

Zdá sa, že niektoré námietky priemyselníkov Komisia predsa len zohľadní. Z prostredia exekutívy EÚ unikol dokument, ktorého zverejnenie je naplánované na 23. januára. Návrh naznačuje, že v odvetviach náročných na spotrebu energií by mohli byť ustanovené špeciálne pravidlá, ktoré by mali ochrániť firmy pred zahraničnou konkurenciou, ktorá je vďaka nezapojeniu sa do EU ETS v komparatívnej výhode (EurActiv 10/01/08). Zvláštne pravidlá by sa mali do praxe premietnuť v podobe preferenčných zmlúv.

Počas víkendu (20.1.) jeden z úradníkov Komisie potvrdil, že do systému plného obchodovania s emisiami budú postupne zapojené len sektory vyrábajúce hliník, oceľ a cement.

Zelené environmentálne skupiny tvrdia, že len plné zapojenie všetkých do systému EU ETS je garanciou životaschopnosti a efektívnosti tejto politiky. Nesúhlas a námietky zo strany priemyselníkov vnímajú ako “útok” na klimatickú politiku EÚ.

  • Zásadný obrat v nazeraní na obnoviteľné zdroje?

Zmýšľanie Komisie o obnoviteľných zdrojoch sa dostalo pod drobnohľad niektorých členských krajín a priemyselných asociácií (EurActiv 16/01/08). Zaujímavosťou je, že voči zámerom Komisie namietajú v tomto smere aj tí priemyselníci, ktorí podporujú rozvoj obnoviteľných “zelených” energií. Spor je vedený najmä v otázke možného prístupu firiem z iných členských krajín k uchádzaniu sa o podporu z dotačnej schémy, ktorú financuje iná členská krajina.

Samotní vedeckí pracovníci Komisie sa skepticky vyjadrili k 10%-nému podielu biopalív. Podľa nich môže dosiahnutie tohto cieľa za každú cenu životnému prostrediu skôr uškodiť, ako mu pomôcť. Aj viaceré mimovládne organizácie upozornili, že návrhy Komisie majú vážne nedostatky a môžu viesť k poškodeniu ekosystémov (EurActiv 11/01/08).

Napriek tomu, že námietky vyvolali intenzívnu diskusiu a podnietili viacero stretnutí Komisie s inými stranami, komisárka Mariann Fischer Boel v piatok (18.1.) vylúčila akékoľvek zásadné zmeny pripravovanej legislatívy.

Pozície

Belgicko, Lotyšsko, Rakúsko a Švédsko aj naďalej intenzívne namietajú voči spôsobu rozdeľovania emisných kvót. Komisia ich plánuje rozdeľovať “solidárne”, teda nepriamo úmerne voči výške hrubého domáceho produktu.

Európsky okrúhly stôl priemyselníkov (ERT) v liste komisárovi Günterovi Verheugenovi konštatuje, že je “príliš skoro” posunúť sa ďalej za systém bezplatného rozdeľovania emisných kreditov. Podľa nich by mohlo plné obchodovanie viesť k presunu kapitálu z oblasti priemyslu do iných sfér. To by v konečnom dôsledku znamenalo aj nedostatok prostriedkov nutných pre výskum a vývoj ďalších technológií a projektov zameraných na znižovanie produkcie CO2.

Matthias Duwe, riaditeľ Climate Action Network (CAN) v Európe, konštatuje, že “ak bude EÚ pokračovať vo vydávaní bezplatných CO2 kreditov pre veľkých znečisťovateľov, celý nástroj tak padne tvárou dolu.” Dodal: “Toto je posledná príležitosť opraviť chyby v EU ETS a ak nebudú návrhy počas nasledujúceho týždňa jasne podporené, dezinformácie zo strany priemyslu môžu zničiť dôveryhodnosť EÚ v očiach samotných Európanov, ale aj iných krajín sveta.”

Nasledovné kroky:

  • 23. január 2008: Komisia predstaví energetický a klimatický balík legislatívy.
  • Druhá polovica roka 2008: Počas Francúzskeho predsedníctva sa očakáva vydanie prvej ministerskej hodnotiacej správy klimatického a energetického balíčka.

REKLAMA

REKLAMA