Brusel chce chrániť pôdu za každú cenu

Janez Potočnik v pondelok obhajoval návrh smernice o ochrane pôdy pred ministrami životného prostredia. Hoci viaceré členské krajiny trvajú na tom, že ochrana pôdy je v ich kompetencii, komisár hovoril o ročných nákladoch EÚ v hodnote 38 mld. eur ako dôsledok neexistencie európskych pravidiel.

„Miera ambícií členských krajín v otázke ochrany pôdy je vysoká, preto nemá zmysel, aby sa znižovala miera ambícií v návrhu, ktorý predkladá Komisia,“ vyhlásil v pondelok Janez Potočnik počas diskusie s ministrami životného prostredia o návrhu Rámcovej smernice o ochrane pôdy.

Komisár potrebu rámcovej legislatívy obhajoval aj napriek nesúhlasu viacerých ministrov. Ako blokujúca menšina vystupujú Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Holandsko, Rakúsko a Malta. Obávajú sa, že smernica by im spôsobila dodatočné náklady na ochranu pôd a zvýšila by administratívne zaťaženie.

Španielske predsedníctvo zastáva názor, že EÚ by mala po dlhom čase „čeliť realite“ a priznať si, že medzi členskými krajinami neexistuje dostatočný zmluvný rámec v tejto téme. Niektorí ministri uznali, že po dlhom čase zablokovania diskusií je čas hľadať „alternatívne spôsoby“.

Subsidiarita nie je ospravedlnením pre nekonanie,“ vyhlásil komisár a doplnil, že je „pripravený na čerstvý pohľad do témy“. Podľa jeho slov si to však bude vyžadovať konštruktívnu debatu zo strany členských štátov.

Niektoré krajiny už spravili „dobrú robotu“ tým, že sa nezáväzne dohodli na spoločných nástrojoch pre ochranu pôdy, i keď tie „očividne nefungujú dobre“. Aj pre toto zistenie by „narúšanie návrhu Komisie pravdepodobne neprinieslo žiadne ovocie“, doplnil.

Nadnárodná otázka?

Viaceré krajiny poukázali, že pôda sa medzi členskými krajinami nepresúva ako napríklad vzduch alebo voda. Preto sa podľa nich nejedná o cezhraničnú otázku, ktorá by sa mala riešiť na úrovni EÚ. Potočnik však nesúhlasí.

„Mám problém veriť, že [pôda] je niečo, čo nemá cezhraničné dôsledky. Pôda má veľký vplyv na klimatické zmeny a biodiverzitu, z ktorých obe majú cezhraničné dôsledky, a zo zlého manažmentu pôdy tiež pramení znečistenie vody a vzduchu,“ vyhlásil komisár.

Vysoká cena za nekonanie

Každý vidí len náklady spojené s konkrétnymi opatreniami, pričom „cena za nekonanie sa prehliada, i keď je veľmi vysoká“, pripomenul Potočnik a doplnil, že nová hodnotiaca štúdia Komisie preukázala, že degradácia pôd stojí EÚ ročne 38 mld. eur. Komisia ju vydala v piatok (12. marca 2010).

Existencia spoločenstva „závisí na pôde kvôli potravinám, látkam, stavebným materiálom, čistej vode, čistému vzduchu, regulovaniu podnebia a antibiotikám ako penicilín a streptomycín“, ktoré sa z nej získavajú, píše sa v novej správe. Na druhej strane „produkčné kapacity“ ohrozujú nesprávne metódy farmárčenia, lesné požiare, zlé vzorce zavlažovania, konverzia pôd a urbanizácia.

Správa uzatvára, že zlý manažment pôd má za následok zhoršovanie dôsledkov klimatických zmien, ohrozovanie poľnohospodárskej produkcie a zhoršovanie kvality spodných vôd.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA