Brusel podporí výstavbu nízkoenergetických budov

Európska komisia predstavila stratégiu na podporu stavebníctva, ktorou chce nielen zvýšiť zamestnanosť, ale aj zlepšiť vplyv sektora na životné prostredie. Veľký potenciál vidí najmä v budovách s nízkou energetickou náročnosťou.

Európska komisia odhaduje, že v dôsledku krízy klesla produkcia v oblasti výstavby a infraštruktúry v Únii v období medzi januárom 2008 a aprílom 2012 o 17 %. Aktivity v odvetví naďalej ochromuje prasknutie realitnej bubliny. Zároveň zmenšovanie úverových trhov a neskoré platby zvyšujú tlak na solventnosť stavebných firiem.

Stavebníctvo pritom zamestnáva viac ako 10 % pracujúcej populácie v EÚ. Najmä v mikropodnikoch a malých firmách poskytuje 20 miliónov pracovných miest. S cieľom podporiť konkurencieschopnosť v stavebníctve ako hnaciu silu pri tvorbe pracovných miest a celkovo udržateľného rozvoja hospodárstva Komisia v utorok 31. júla predstavila stratégiu na podporu tohto odvetvia.

Budovy s nízkou energetickou náročnosťou poskytujú obrovský potenciál pre zníženie emisií CO2 i nákladov na energie. Prevádzkové náklady na energetické systémy sa môžu znížiť až o 80 % v porovnaní s novými budovami, ktoré nevyužívajú nízkoenergetické riešenia. Napriek svojim hospodárskym výhodám a prínosom pre životné prostredie ale majú vzhľadom na vyššie počiatočné náklady stále problém presadiť sa na trhu. V Európe sa dosiaľ postavilo len asi 20 tisíc nízkoenergetických budov, z toho 17 tisíc v Nemecku a Rakúsku.

EK uviedla, že definície nízkoenergetický budov sa dnes používajú v siedmich krajinách Únie – Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo a flámska časť Belgicka, ďalšie štyri krajiny – Luxembursko, Rumunsko, SlovenskoŠvédsko ich plánujú zaviesť. Požadované zníženie spotreby energie sa pritom pohybuje od 30 – 50 % v porovnaní so zadefinovanou štandardnou technológiou.

Tajani: Nezahoďme túto príležitosť

„V súčasnej situácii hlbokej hospodárskej a spoločenskej krízy predstavujú budovy s nízkou energetickou náročnosťou pre spoločnosť a súkromných investorov bezpečné a životaschopné investície. Odvetvie stavebníctva by to malo vnímať ako príležitosť na inováciu a prilákanie nových talentov,“  uviedol podpredseda EK a komisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani.

„Nové technológie majú veľký potenciál, a to nielen pokiaľ ide o výstavbu nových budov, ale tiež v prípade miliónov starších budov, ktoré sa majú renovovať v súlade s požiadavkami na vysokú energetickú účinnosť budov stanovenými v cieľoch stratégie Európa 2020. Nezahoďme túto príležitosť. Stavebníctvo sa môže stať motorom udržateľného rastu,“ dodal komisár.

Ako na to?

Prvou z piatich priorít je stimulácia priaznivých investičných podmienok, najmä pokiaľ ide o renováciu a údržbu budov. A to napr. prostredníctvom podpory prijatia balíka v hodnote až 120 miliárd eur vo forme pôžičiek od Európskej investičnej banky (EIB), tvoriaceho súčasť Paktu pre rast a zamestnanosť, ktorý odsúhlasili lídri EÚ na júnovom summite. Popri garanciách pôžičiek a projektových bondoch patrí medzi navrhované opatrenia aj zníženie sadzby DPH v stavebníctve či cielené dotácie. Vzhľadom na potrebu koherentnosti medzi nástrojmi na národnej úrovni, úrovni EÚ a súkromnými fondmi predstaví EK v roku 2013 odporúčania na zaistenie synergií.

Druhou prioritou je rozvoj ľudského kapitálu posilnením inovácií a kvalifikovanosti pracovníkov. Nakoľko toto odvetvie permanentne trpí nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, znamená to pripraviť schémy odborného vzdelávania podľa súčasných i budúcich potrieb pracovného trhu a podporiť ich mobilitu.

Po tretie je potrebné zlepšiť efektívne využívanie zdrojov v celom procese výstavby. Konceptu udržateľnej výstavby by malo pomôcť vzájomné uznávanie ekologickejších postupov v dizajne, výstavbe i hodnotení, ktoré sa aplikujú v rôznych členských štátoch podľa odlišných definícií.

Obdobne je potrebné stanoviť štandardné projektové normy, aby sa stavebným spoločnostiam uľahčilo pôsobenie v iných členských štátoch. Tým sa posilní vnútorný trh v oblasti stavebných služieb. Jedným z nástrojov je používanie spoločných technických noriem – Eurokódov, ktoré si štáty môžu adaptovať na svoje špecifické podmienky pokiaľ ide o klímu, seizmické riziká či národné tradície.

Napokon chce EK posilniť postavenie  európskych stavebných firiem v globálnej konkurencii a propagovať osvedčené príklady z európskej praxe a udržateľné normy v tretích krajinách. Ťažkosti hospodárskych subjektov z EÚ vznikajú na základe menej striktných sociálnych a environmentálnych požiadaviek v iných krajinách. Mimoeurópske subjekty takisto využívajú štátnu pomoc, napr. v Číne, čo obmedzuje možnosti prístupu hospodárskych subjektov z EÚ vstúpiť na tieto trhy.

Na základe iniciatívy „Malý biznis, veľký svet“, ktorú Brusel predstavil v novembri 2011, by sa mali poskytovať malým firmám relevantné informácie, rady a iná pomoc s cieľom uľahčiť ich prístup na medzinárodné trhy a hľadanie potenciálnych obchodných partnerov. Rozvoj nových biznis modelov pre MSP, najmä pokiaľ ide o ich internacionalizáciu, finančne podporuje napr. Európsky fond regionálneho rozvoja.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA