Brusel sa pripravuje na „super utorok“

Zajtra (7.10.) bude Výbor EP pre životné prostredie hlasovať o legislatíve, ktorá by mala EÚ právne zaviazať znížiť emisie CO2 o 20% do roku 2020. Hlasovanie prichádza v čase hospodárskeho útlmu, kedy viaceré členské krajiny začínajú hovoriť o potrebe nenáhliť sa pri prijímaní záväzkov takéhoto charakteru.

Zajtra (7.10.) bude Výbor EP pre životné prostredie (ENVI) hlasovať o troch správach:

  • Z pohľadu ťažkého priemyslu je najkontroverznejšou revízia Európskej schémy obchodovania s emisiami (ETS). Spravodajkyňou je írska poslankyňa Avril Doyle (EPP-ED).
  • Druhá správa rozdeľuje medzi členské krajiny EÚ bremeno záväzku, ktorým je celkové zníženie miery produkcie emisií CO2 o 20% do roku 2020. Spravodajkyňou je fínska poslankyňa Satu Hassi (Zelení/EFA).
  • Na záver, posledná správa definuje právny základ pre technológiu CCS, teda zachytenie CO2 a jeho uskladnenie v geologických vrstvách pod zemským povrchom. Spravodajcom je britský poslanec Chris Davies (ALDE).

Jedným z najdôležitejších hľadísk, podľa ktorých sa posudzujú klimatické politiky EÚ, je hospodársky rast. V čase hospodárskeho útlmu, kedy skrachovalo viacero amerických finančných domov a niektorým bankám v EÚ museli vlády poskytnúť finančnú pomoc, narastajú obavy o dopad navrhovanej legislatívy na európskej hospodárstvo. Otázkou zostáva, či Brusel v súčasnej situácii dokáže presadiť svoje ambiciózne programy týkajúce sa znižovania emisií skleníkových plynov.

Klimatický a energetický balíček je vo „vážnych problémoch,“ konštatuje správa Economist-u zo 4. októbra. Nemecká kancelárka, Angela Merkelová, ktorá sa v európskych kruhoch ešte v marci 2007 pokladala za „zelenú šampiónku [..] dnes vyznieva ako lobista nemeckého priemyselu,“ konštatuje denník. Naznačila, že „zle premyslenú klimatickú politiku“ nepodporí. Nemecký minister zahraničia dodal, že hospodárska kríza „zmenila priority,“ informuje Financial Times. Minister povedal: „Nemožno vylúčiť, že záujem na ochrane klímy sa pre takúto krízu nezmení.“

Aj mnohí obhajcovia ambicióznych politík boja proti klimatickým zmenám hovoria, že súčasná logika nemusí byť správna. V októbri 2006 predložil Sir Nocholas Stern správu vtedajšiemu britskému premiérovi, Tonymu Blairovi, v ktorej tvrdí, že ak sa začne s veľkými investíciami do boja proti emisiám CO2 teraz, výdaje budú oveľa menšie než likvidácia škôd, ktoré zmena klímy spôsobí.

Európske firmy, odvolávajúc sa na Sternovu správu, tvrdia, že príliš vysoké platby za emisné kvóty sa rovnajú strate medzinárodnej konkurencieschopnosti takto vyrobených produktov. Inými slovami, dnešné emisné politiky ich prinútia presunúť svoju výrobu mimo EÚ, kde nemusia dodržiavať tak prísne environmentálne štandardy. V konečnom dôsledku emisné politiky EÚ vedú tak či onak k úniku uhlíka, čo je environmentálne kontraproduktívne. Aby sa predišlo takémuto scenáru, priemyselníci navrhujú, aby boli odvetvia ako výroba hliníka, či cementu oslobodené od dodatočných nákladov a emisné kvóty sa im prideľovali bezplatne.

Otázka spôsobuje rozdelenie aj v najväčšej parlamentnej frakcii – EPP-ED. Poslankyňa Doyle musí čeliť odporu z vlastných radov, keď niektorí jej kluboví kolegovia tvrdia, že striktná schéma obchodovania s emisiami podkope európsky priemysel, informuje ENDS Europe.

Obavy o konkurencieschopnosť stoja aj v centre správy poslanca Daviesa. Hoci technológia CCS sama o sebe žiadnu kontroverziu nevyvoláva, nezodpovedanou otázkou zostáva, kto ju bude financovať. Davies pri tvorbe svojej správy úzko spolupracoval s Doyle s cieľom zohľadniť výdavky na CCS v rámci schémy ETS. Obaja spravodajcovia sa zhodli na návrhu, aby sa technológia zachytávania a uskladňovania CO2 financovala zo zvláštneho rezervného fondu ETS. Takto získané prostriedky by sa mali použiť na financovanie niekoľkých ukážkových projektov. Akokoľvek, technológia je v súčasnosti drahá a preto nie je jej využívanie komerčne efektívne. Konzultačná spoločnosť McKinsey odhaduje, že z hľadiska ceny sa môže relevantnou stať až v horizonte roku 2030.

Jednotný postoj ku klimatickému a energetickému balíku nezdieľa ani Európska komisia. Rozdielnosť názorov vidieť najmä medzi Stavrosom Dimasom, komisárom pre životné prostredie, a Gűnterom Verheugenom, komisárom pre priemysel. Dimas na okraj finančnej krízy tvrdí, že „jeden deň je tu a na ďalší preč.“ Verheugen si na druhej strane myslí, že bezplatné prideľovanie emisných kvót pre isté priemyselné odvetvia „by malo byť možné.“ Voči Verheugenovmu prístupu však namieta aj sieť expertov pre klimatické politiky, Climate Strategies. Jej členovia tvrdia, že bezplatnosť kvót je demotivujúca pre celý priemysel a vybrané odvetvia nenúti hľadať spôsoby, ako emisie skleníkových plynov reálne znížiť.

Hlasovania v príslušných výboroch EP sú predbežné. Ak budú správy schválené, bude ich musieť potvrdiť aj celé plénum EP. Na druhej strane, test vo výboroch ukáže, či je balík ako taký ucelený a má obhájiteľnú myšlienku. Súčasne bude tvoriť základ pre vyjednávania s Radou. Predpokladá sa, že legislatívny proces skončí v marci na budúci rok.

REKLAMA

REKLAMA