Brusel vypracuje „chemickú mapu“ pôdy

Výskumný orgán Európskej komisie v súčasnej dobe analyzuje stovky vzoriek z celej Európy, aby vypracoval „chemickú mapu“ pôdy EÚ.

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) zozbieralo v minulom roku okolo 25400 rôznych vzoriek pôdy z celej Európy. Ich chemické zloženie bude analyzovať ako súčasť hlavného prieskumu využitia pôdy. Centrum by malo chemickú analýzu dokončiť v júni 2011.

Možnosti využitia prvej harmonizovanej databázy pôdy sú mnohé. „Týkajú sa funkcie pôdy, jej možností ako aj procesov jej degradácie,“ vyhlásilo JRC.

Takéto vzorkovanie by sa mohlo stať pravidelnou súčasťou monitoringu  pôdnych zdrojov v EÚ. Bude zahrnuté do štúdií o klimatických zmenách a biodiverzite a do hodnotení pôdnej erózie.

Relevantné dáta o kvalite pôdy sú obzvlášť hodnotné pre Generálne riaditeľstvo EK pre životné prostredie, ktoré sa snaží hájiť smernicu EÚ o ochrane pôdy pred odporom členských štátov.

V čase, keď národné politiky zaostávajú v environmentálnych cieľoch a hospodárenie s pôdou stále viac ovplyvňuje cezhraničné otázky ako sú klimatické zmeny, biodiverzita a znečistenie vody je podľa exekutívy EÚ smernica o pôde mimoriadne dôležitá.

Do prieskumu sa zatiaľ nezapojili Rumunsko a Bulharsko.

Biodiverzita pôdy

Pred pár dňami JRC publikovalo vôbec prvú mapu potenciálnych hrozieb pre biodiverzit pôdy s názvom „Atlas pôdnej biodiverzity“. Mapa identifikuje hlavné pôdne problémy  v EÚ ako výsledok zmien vo využívaní pôdy, nadmerného využívania, zmien v environmentálnych pomeroch alebo geochemických vlastnostiach.

Dokument zdôrazňuje význam pôdnej biodiverzity v poľnohospodárstve a vo vodnom a uhlíkovom cykle. O biodiverzite uvažuje ako o ekonomickej hodnote.

Využitie a pokrytie zeme v EÚ

Štúdia Eurostatu, ktorá bola publikovaná včera (4. október), poskytuje prvý súbor konzistentných a porovnateľných údajov o využití zeme v EÚ. Doteraz existovali konzistentné dáta len pre poľnohospodársku pôdu.

Podľa prieskumu pokrývajú lesy a iné územia porastené stromami okolo 40 % celkovej rozlohy EÚ, 24 % tvorí poľnohospodárska pôda, 20 % sú zatrávnené územia, 6 % kroviny a 5 % pokrýva vodná plocha a močariská.

Iba 4 % sú zastavané alebo využívané inou umelou ľudskou aktivitou, ako sú zastrešené stavby, dvory, parkoviská, cintoríny, cesty a železnice.

Čo sa týka sociálno-ekonomického využitia, cez 40 % európskej pôdy využíva poľnohospodárstvo a takmer 30 % lesníctvo. Bývanie, obchodné a priemyselné účely – vrátane služieb, energetiky, dopravy a baníctva – činia len okolo 10 % celkovej rozlohy.

Zatiaľ sa pokrytie a využívanie pôdy v Európe výrazne odlišujú.

Členské štáty s najväčšími podielmi využívania zeme na bývanie, obchodné a priemyselné účely sú Holandsko (37 %) a Belgicko (25 %), zatiaľ čo Španielsko a Lotyšsko figurujú na konci zoznamu (obe po 6 %).

Výsledky pramenia z rozsiahleho prieskumu, ktorý bol uskutočnený v roku 2009 v 23 členských štátoch. Podľa Eurostatu neboli do skúmania z metodologických dôvodov zahrnuté Malta a Cyprus, zatiaľ čo Bulharsko a Rumunsko budú mať dostupné dáta až neskôr v tomto roku.

Prieskum nasleduje pilotné štúdie, ktoré boli vykonané v niektorých členských štátoch. Momentálne sa diskutuje o dĺžke periódy, kedy by mali byť údaje aktualizované. Môže to byť od troch do piatich rokov, závisí od rýchlosti zmien využívania zeme.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA