Brusel zaujíma, či by ste vypili dúšok odpadovej vody

Na rozdiel od mnohých regiónov sveta je v krajinách EÚ zavedený komplexný proces dodávok čistej a pitnej vody, jej kontroly, ale tiež kanalizačných sietí a čistenia odpadových vôd. EÚ sa v rámci tohtoročného Zeleného týždňa bližšie pozrie na problémy hospodárenia s vodou a jej ochranu.

Nielen ľudia závisia pri svojich každodenných aktivitách od prístupu k vode. Európania považujú za samozrejmosť, že pijú čistú vodu, umývajú sa v nej, perú svoje odevy a môžu sa na jej kvalitu spoľahnúť za každých okolností. Naopak použitá špinavá voda z našich toaliet, spŕch či kuchynských drezov automaticky odpláva bez toho, aby sme to videli či cítili.

Tento bezprostredný prístup k čistej vode a hygienickým zariadeniam nie je vôbec jednoduchý a lacný. Brusel nedávno vydal brožúru s názvom „Vypili by ste svoju odpadovú vodu?“, ktorá je určená najmä na zvýšenie povedomia o problémoch súvisiacich s vodou a jej využívaním medzi mládežou.

Hoci celkový objem vody na „modrej planéte“ predstavuje 2,3 miliardy kilometrov kubických, využiť sa z toho dá len asi 2,5 %. Zvyšok je nepoužiteľný, nachádza sa v ľadovcoch, snehovej pokrývke alebo vo forme vodnej pary v ovzduší. Navyše dostupné a pitné je len 1 % z celkového objemu vody, nachádza sa najmä v pôde, vrstvách hornín, v jazerách, riekach a potokoch.

Európska komisia minulý rok spustila kampaň za efektívnejšie využívanie zdrojov (Generation Awake). K zlepšeniu stavu by v rámci Únie mala prispieť aj jedna z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, ktorú EK zverejnila v januári minulého roku.

Voda bude nosnou témou tohtoročného 12. ročníka európskeho Zeleného týždňa (Green Week 2012), ktorý EK organizuje od 22.-25. mája s podtitulom "Každá kvapka sa počíta".

Denne asi 130 litrov vody

V rámci EU sa najväčšie množstvo vody presmerovanej z prírodného prostredia – až štvrtina – využíva prostredia v poľnohospodárstve. V južnej Európe však má tento sektor až 80 percentný podiel na využívaní miestnych vodných zdrojov. V domácnostiach sa využíva asi 15 % vody v Európe, čo v priemere znamená od 100 do 320 litrov vody, pričom medzi krajinami existujú veľké rozdiely.

Len 3 % vody v potrubiach sa používa na pitie, zvyšok ide na splachovanie v hygienických zariadeniach, pranie či polievanie záhrad.

Podľa údajov za rok 2008 napríklad jeden obyvateľ Poľska spotreboval 102 litrov vody denne, jeden Slovák 128 litrov a na obyvateľa Írska pripadla spotreba až na úrovni 317 litrov denne. Priemer v EÚ bol 202 litrov denne na obyvateľa. Rozličné boli aj priemerné straty vody pri únikoch. Napríklad v Bulharsku sa pri dodávkach vo vodovodnej sieti stratilo až 54 % vody, naopak v Holandsku a Belgicku len 5 %, resp. 6 %.

Spotreba vody v litroch denne na osobu a priemerné straty pri únikoch v %, údaje za rok 2008, zdroj: ENDWARE a EUREAU

 

Množstvo využívanej vody v domácnostiach sa postupom rokov znižuje, a to najmä vďaka zavádzania systému spoplatnenia dodávok vody vo väčšine krajín Únie, zvyšovaním environmentálneho povedomia u občanov a tiež energeticky efektívnejším spotrebičom, ako sú práčky či umývačky.

Vodovod alebo fľaša?

Na to, aby sa do našich domácností, škôl či kancelárií dostala bezchybná voda, musí sa najprv odobrať z prírodného zdroja, prefiltrovať, prečistiť a napumpovať. Medzitým sa testuje, aby bola bezpečná na pitie. Špinavá odpadová voda sa odvádza systémom kanálov a následne ošetruje, t.j. zbavuje baktérií, ktoré by mohli spôsobiť rôzne ochorenia, a tiež znečisťujúcich látok, ktoré do nej ľudia „namixovali“,  ako sú chemikálie a odpad, vrátane toho priemyselného. Až potom sa vracia do vodných tokov.

Začiatkom tohto roku Komisia navrhla rozšíriť zoznam znečisťujúcich látok, ktoré sa monitorujú a kontrolujú v povrchových vodách Únie o ďalších 15 chemikálií. Medzi možné rizikové látky pre životné prostredie sa prvýkrát ocitli aj niektoré lieky.

Napriek komplexnému a fungujúcemu vodovodnému systému a prísnym kontrolám kvality vo väčšine krajín EÚ, Európania nakupujú stále viac balenú vodu. V roku 2009 si jeden Európan kúpil v priemere 105 litrov balenej vody. Ich najvyšší predaj je na juhu Únie – Taliani vypili približne 200 litrov balenej vody ročne, Fíni len asi 16 litrov ročne na osobu.

EK však poukazuje na to, že často práve balená voda podlieha menšej regulácii zo strany úradov a neexistuje žiaden dôkaz o tom, že je vo všeobecnosti zdravšia.  Niektoré vody dokonca obsahujú viac minerálov než sa odporúča pre určité skupiny obyvateľstva, napr. deti. Asociácia vodárenských spoločností sa v roku 2009 snažila na Slovensku upozorniť na výhody nápoja z vodovodu vlastnou kampaňou.

Navyše pri nesprávnom skladovaní plastových fliaš s vodou môže vzniknúť riziko úniku chemických látok do tekutiny. Samotná fľaša má tiež veľký vplyv na životné prostredie. Na jej výrobu sú potrebné suroviny a energia a v prípade, že sa po použití nevytriedi a nezrecykluje, svojim pomalým rozkladom zaťaží prírodu a ľudstvo na niekoľko generácií. Zabúdať netreba ani na emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri jej výrobe i preprave balení vody až do domácností.

Ďalšie kroky:

  • 22.-25.5.2012: Zelený týždeň EÚ venovaný problematike vody

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA