Bude Obama zelenší než Európa?

Európa pracovala počas roka 2008 na formálnej podobe klimatickej a energetickej legislatívy, prezidentský kandidát Barack Obama v rovnakom čase hlásal ambiciózny zelený program pre Ameriku. Na klimatickej konferencii OSN v Kodani bude USA zastupovať Obama, čo ponúka otázku, či nebude "zelenším" než Európa.

Demokrat Barack Obama je dnes (20.1.) inaugurovaný do úradu 44. prezidenta USA. Vo volebnej kampani svojim voličom sľúbil, že pod jeho vedením bude Biely dom presadzovať politiku boja proti klimatickým zmenám. Portál EurActiv v tejto súvislosti položil viacerým expertom otázku, či sa podľa nich Obama nemôže stať “zelenším”, než Európa.

Thomas Kleine-Brockhoff, riaditeľ politických programov nemeckého Marshallovho fondu, je presvedčený, že počas administratívy Georga W. Busha „USA ďaleko zaostali za svojou sústavou legislatívy, ktorá sa dotýka energetickej efektívnosti a uhlíkovej ekonomiky“. Írska poslankyňa EP Avril Doyle (EPP-ED) je kritickejšia a myslí si, že „Bush úplne stratil loptu, keď sa dostal k moci“.

USA boli pred nástupom Busha k moci svetovým lídrom v oblasti vytvárania inovatívnych zelených politík, dopĺňa Kleine-Brockhoff a poukazuje na fakt, že „nástroje, ktoré ponúka EÚ, sú americké“. Pre túto skutočnosť by sa podľa neho nemali Američania dívať na európske riešenia ako na niečo mimozemské, ale ako na niečo vlastné. Za všetky príklady spomína systém obchodovania s emisnými povolenkami pre oxidy síry, ktoré sa podpisujú pod vznik kyslých dažďov.

Zelená europoslankyňa Monica Frassoni hovorí, že súčasná americká „politická klíma je vhodná“ na presadenie ambiciózneho zeleného legislatívneho balíčka. Podobný názor zdieľa aj John Bruton, veľvyslanec Európskych spoločenstiev vo Washingtone. Dodáva, že pre takýto krok „tam existuje politická vôľa“.

Esther Bollendorff, klimatická a energetická expertka organizácie Priatelia Zeme Európa, hovorí: „Hoci Barack Obama prináša politickú zmenu v oblasti environmentálnej politiky, neverím, že bude schopný zmeniť Američanov a ich životný štýl, aspoň nie počas súčasného mandátu.“ Tvrdí, že „americká mentalita je silne orientovaná na spotrebu a ľudia veria, že prírodné zdroje, napríklad voda, sú nevyčerpateľné a možno ich využívať bez obmedzenia“. Aj európsky veľvyslanec Bruton je skeptický v otázke verejnej podpory pre zelené politiky. Odôvodňuje to súčasnou zlou hospodárskou situáciou v krajine.

Čo sa týka klimatických rokovaní OSN v Kodani, podľa Kleine-Brockhoffa existujú dva pravdepodobné scenáre, „otvorený kruh“ a „začarovaný kruh“. Podľa prvého scenára by mohol prezident Obama vzniesť na jar požiadavku na prijatie klimatickej legislatívy a Washington by mohol predstaviť svoju cestovnú mapu k nízhouhlíkovej ekonomike v decembri v Kodani. V druhom prípade sa absolútnou prioritou stane boj proti hospodárskej kríze a zelené aktivity prezidenta a Kongresu nebudú mať silnú podporu. Druhý scenár by mohol znamenať v konečnom dôsledku zlyhanie rokovaní v Kodani.

Kleine-Brockhoff uzatvára, že bude veľmi dôležitým, aby európski lídri Obamu podporovali. „Dosiahnutie dohody v Kodani je v záujme všetkých nás a zodpovední politici prijmú nevyhnutné kroky pre podporu otvoreného kruhu,“ vysvetľuje.

Úplné znenia stanovísk oslovených expertov v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA